Svätý otec František vydal bulu Misericordiae vultus /Tvár milosrdenstva/, ktorou ohlásil mimoriadny Svätý rok milosrdenstva z príležitosti 50. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu. Tento Svätý rok milosrdenstva slávnostne otvoril na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie 8. decembra 2015 a bude trvať až do slávnosti Ježiša Krista Kráľa vesmíru 2016.

Veriacim sa odporúča aby tento rok naplnili putovaním. Centrom nášho putovania nemajú byť len fyzické púte do Ríma, či Svätej zeme, ale všetci môžeme v tomto čase navštíviť naše omilostené miesta na Slovensku ako sú katedrálne chrámy a pútnické miesta, kde sa nachádza Svätá brána. Pútnikom sa odporúča, aby vykonali úsek púte pešo, a tak sa pripravili na prejdenie svätou bránovou v duchu viery a nábožnosti.

Aj veriaci z našej farnosti putovali 3.6.2016 do Košíc, do chrámu Božieho milosrdenstva, ktorý je na sídlisku KVP. Posledný úsek našej púte, ktorý viedol od kláštora sestier karmelitánok do kostola Božieho milosrdenstva na sídlisku KVP sme absolvovali peši.

Procesiu sme začali úvodnou modlitbou Žalmu 122 pred kláštorom sestier karmelitánok a potom sme sa vydali na cestu sídliskom ku kostolu. Počas procesie sme sa spoločne modlili litánie k Božiemu milosrdenstvu a spievali náboženské piesne. Druhé zastavenie sme mali uprostred sídliska kde sme sa pomodlili mariánsku modlitbu Zdravas Kráľovná... a hymnus Velebí moja duša Pána. Po krátkej modlitbovej zastávke sme opäť pokračovali ďalej ku kostolu. Tretie zastavenie bolo na námestí pred kostolom, kde nás privítal duchovný otec Peter Novák a spoločne sme sa pomodlili Modlitbu roka milosrdenstva. Štvrté zastavenie bolo tesne pred Svätou bránou kde sme sa opäť spoločne pomodlili aby sme mohli získať úplné odpustky a prešli Svätou bránou. V kostole sme mali prednášku, v ktorej nám duchovný otec Peter Novák vysvetlil podstatu Roka milosrdenstva a vyzval k aktívnejšiemu prežívaniu tohto milostiplného času. Po prednáške bola krátka prestávka a nasledovala svätá omša. Po svätej omši sa veriaci z našej farnosti spolu s duchovným otcom pomodlili pod vedením pátra Filipa modlitbu svätého ruženca, ktorá bola vysielaná do rádia Lumen.

Určite táto púť pre všetkých pútnikov bola veľmi silným zážitkom, bolo to akési vyjadrenie našej viery, priznanie sa ku Kristovi aj v dnešnom sprofanizovanom svete, ktorý je častokrát namierený proti nemu. Keď sme prechádzali sídliskom s procesiou na čele, ktorej sa niesol kríž stretávali sme sa s rôznymi reakciami ľudí, ktorí nás stretávali. Niektorí sa nechápavo pozerali, možno sa až divili a na ich tvári sa objavil úsmev, iní boli zahľadení do zeme a rýchlym krokom prešli okolo nás, bolo im jedno čo sa tam deje, ale boli aj takí, ktorí sa stiahli ku kraju chodníka a pred krížom sa prežehnali.

Pevne verím, že táto naša púť splnila svoj účel - slúžila k nášmu osobnému posväteniu, získali sme úplné odpustky, ale na strane druhej poslúžila ľuďom, s ktorými sme sa stretli ako svedectvo aby si uvedomili, že aj v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí sa hlásia ku Kristovi a berú ho vážne a ten Kristus volá aj ich aby ho nasledovali.

Sväté púte sú symbolikou, ktorá nás vychováva a zaväzuje. Naše putovania na milostivé miesta nás majú priviesť ku každodennému putovaniu za Kristom. Možno nie všetci môžeme fyzicky putovať, no všetci sa máme stať pútnikmi. Putujme preto deň čo deň za Kristom. Každú našu cestu do kostola alebo návštevu chorého považujme a chápme ako svätú púť za milosrdným Kristom. Všetci sme pútnikmi, teda putujme plní radosti , ako žalmista, ktorý spieva: „Zaradoval som sa, keď mi povedali, pôjdeme do domu Pánovho.“ /Ž 122,1/ Pevne verím, že v takomto hojnom počte sa opäť stretneme na ďalšej púti na naše milostivé miesta.

Fotografie môžete zobraziť po kliknutí na tento odkaz alebo na obrázok hore.