Karneval svätých
- Podrobnosti
-
Posledná aktualizácia: sobota, 20. január 2024, 16:26
Sviatosť pomazania chorých
- Podrobnosti
O sviatosti
„Posvätným pomazaním chorých a modlitbou kňazov celá Cirkev odporúča chorých trpiacemu a oslávenému Pánovi, aby im uľavil a ich spasil, ba ich povzbudzuje, aby sa dobrovoľne spojili s Kristovým utrpením a jeho smrťou, a tak prispeli k dobru Božieho ľudu.“Choroba a utrpenie vždy patrili k najvážnejším problémom, ktoré podrobujú ľudský život skúške. V chorobe človek skusuje svoju bezmocnosť, svoje obmedzenia a svoju konečnosť. Každá choroba nám dáva možnosť vytušiť smrť.
Choroba môže viesť k úzkosti, k uzatvoreniu sa do seba, niekedy dokonca k zúfalstvu a k vzbure proti Bohu. Ale môže tiež urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo v jeho živote nie je podstatné, aby sa zameral na to, čo je podstatné. Choroba veľmi často podnecuje hľadanie Boha a návrat k nemu.
Kristus dojatý toľkými utrpeniami nielen dovoľuje, aby sa ho chorí dotýkali, ale si osvojuje ich biedy: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“ (Mt 8, 17). Neuzdravil všetkých chorých. Jeho uzdravenia boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva. Zvestovali hlbšie uzdravenie: víťazstvo nad hriechom a nad smrťou prostredníctvom jeho Veľkej noci. Na kríži vzal Kristus na seba celú ťarchu zla a sňal „hriech sveta“ (Jn 1, 29), ktorého je choroba iba následkom. Svojím utrpením a smrťou na kríži dal Kristus utrpeniu nový zmysel: utrpenie nás už môže urobiť podobnými jemu a spojiť nás s jeho vykupiteľským utrpením.
Kedy sviatosť prijať
Pomazanie chorých „nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti.“
Ak chorý, ktorý prijal pomazanie, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby znova prijať túto sviatosť. Počas tej istej choroby možno túto sviatosť zopakovať, ak sa choroba zhorší. Je vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou. To isté platí o starých ľuďoch, keď sa ich slabosť stupňuje.
Účinky slávenia tejto sviatosti
Osobitný dar Ducha Svätého. Prvou milosťou tejto sviatosti je milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí, ktoré sú charakteristické pre stav ťažkej choroby alebo pre stareckú krehkosť. Táto milosť je darom Ducha Svätého, ktorý obnovuje dôveru a vieru v Boha a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha, t. j. proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou. Táto Pánova pomoc chce prostredníctvom sily jeho Ducha priviesť chorého k uzdraveniu duše, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to Božia vôľa. Okrem toho „ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5, 15).
Spojenie s Kristovým utrpením. Milosťou tejto sviatosti chorý prijíma silu a dar užšie sa spojiť s Kristovým utrpením. Je istým spôsobom posvätený, aby prinášal ovocie pripodobnením sa Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu. Utrpenie, následok dedičného hriechu, dostáva nový zmysel: stáva sa účasťou na Ježišovom spasiteľnom diele.
Ekleziálna milosť. Chorí, ktorí prijímajú túto sviatosť, tým, že sa dobrovoľne spájajú „s Kristovým utrpením a jeho smrťou“, prispievajú k dobru Božieho ľudu“. Keď Cirkev slávi túto sviatosť v spoločenstve svätých oroduje za dobro chorého. A chorý zasa milosťou tejto sviatosti prispieva k posväteniu Cirkvi a k dobru všetkých ľudí, za ktorých Cirkev trpí a obetuje sa skrze Krista Bohu Otcovi.
Príprava na posledný prechod. Ak sa sviatosť pomazania chorých vysluhuje všetkým, ktorí trpia ťažkými chorobami a slabosťami, tým skôr sa udeľuje ľuďom, ktorí sa nachádzajú na konci života. Preto bola nazvaná aj „sacramentum exeuntium“ („sviatosť odchádzajúcich“). Pomazanie chorých završuje naše pripodobnenie Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu, tak ako sa začalo krstom. Dovršuje sväté pomazania, ktoré vyznačujú etapy celého života kresťana: krstné pomazanie v nás spečatilo nový život a birmovné pomazanie nás posilnilo na životný boj. Toto posledné pomazanie opevňuje akoby silnou hradbou koniec nášho pozemského života na posledné boje pred vstupom do Otcovho domu.
KKC 1499 - 1525
Kontaktujte nás
V nemocnici sa môžete obrátiť aj na nemocnyčných kaplánov. Bližšie informácie vám poskytne zdravotný personál.
-
Posledná aktualizácia: pondelok, 23. január 2017, 20:04
Sviatosť manželstva
- Podrobnosti
O sviatosti
„Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.“„Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky... ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi... Sám Boh je pôvodcom manželstva.“ Povolanie na manželstvo je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy, ako vyšli zo Stvoriteľových rúk. ... Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha, ktorý sám „je Láska“ (1 Jn 4, 8. 16). Keďže ho Boh stvoril ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka.
Tým, že proroci videli zmluvu Boha s Izraelom ako obraz výlučnej a vernej manželskej lásky, pripravovali vedomie vyvoleného ľudu, aby hlbšie chápal jednotu a nerozlučiteľnosť manželstva. Knihy Rút a Tobiáš podávajú dojemné svedectvá o vznešenom chápaní manželstva a o vernosti a nežnosti manželov. V Piesni piesní Tradícia vždy videla jedinečné vyjadrenie ľudskej lásky, lebo je odbleskom Božej lásky, lásky „silnej ako smrť“, ktorú „ani prívaly vody nemôžu uhasiť“ (Pies 8, 6-7).
V latinskom obrade sa sviatosť manželstva medzi dvoma veriacimi katolíkmi normálne slávi počas svätej omše vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s Kristovým veľkonočným tajomstvom. V Eucharistii sa uskutočňuje pamiatka Novej zmluvy, ktorou sa Kristus navždy spojil s Cirkvou, svojou milovanou nevestou, za ktorú vydal seba samého. Je teda vhodné, aby manželia spečatili svoj súhlas dať sa jeden druhému obetou svojich životov tým, že ju spoja s obetou Krista za svoju Cirkev, sprítomnenou v eucharistickej obete, a prijmú Eucharistiu, aby účasťou na tom istom Kristovom tele a na tej istej Kristovej krvi boli „jedno telo“ v Kristovi.
Podľa latinskej tradície si manželia ako vysluhovatelia Kristovej milosti navzájom udeľujú sviatosť manželstva tým, že pred Cirkvou vyjadria svoj súhlas. Cirkev považuje výmenu súhlasu medzi manželmi za nevyhnutný prvok, ktorý „dáva vznik manželstvu“. Ak súhlas chýba, manželstvo nejestvuje. Súhlas má byť úkonom vôle každej zo zmluvných strán, bez nátlaku alebo veľkého strachu vyvolaného zvonku. Takýto súhlas nemôže nahradiť nijaká ľudská moc. Ak táto sloboda chýba, manželstvo je neplatné.
Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva. Viacero dôvodov prispieva na vysvetlenie tohto rozhodnutia:
- sviatostné manželstvo je liturgický úkon. Preto je vhodné, aby sa slávilo vo verejnej liturgii Cirkvi;
- manželstvo uvádza do cirkevného stavu (ordo), vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom;
- pretože manželstvo je životným stavom v Cirkvi, je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva (odtiaľ povinnosť mať svedkov);
- verejný ráz súhlasu chráni manželský súhlas, keď raz bol daný, a pomáha zostať mu verným.
Aby súhlas manželov bol slobodným a zodpovedným úkonom a manželská zmluva mala pevné a trváce ľudské a kresťanské základy, príprava na manželstvo je nanajvýš dôležitá.
Prvoradou cestou tejto prípravy je príklad a poučenie rodičov a rodín. Duchovní pastieri a kresťanské spoločenstvo ako „Božia rodina“ majú nenahraditeľnú úlohu pri odovzdávaní ľudských a kresťanských hodnôt manželstva a rodiny, a to tým viac, že v súčasnosti mnoho mladých ľudí skusuje následky rozbitých rodín, ktoré túto prípravu už dostačujúco nezabezpečujú:
„Mladých treba predovšetkým v samej rodine vhodne a včas poučiť o vznešenosti, poslaní a prejavoch manželskej lásky, aby vychovaní v úcte k čistote mohli prejsť v primeranom veku od čestného zasnúbenia do manželstva.“
Sám Boh spečaťuje súhlas, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú. Z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“. Zmluva manželov je začlenená do zmluvy Boha s ľuďmi: „Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky.“
Manželský zväzok ustanovil teda sám Boh, takže platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. Tento zväzok, vyplývajúci zo slobodného ľudského činu manželov a zo zavŕšenia manželstva, je neodvolateľnou skutočnosťou a dáva vznik zmluve zaručenej vernosťou Boha. Cirkev nemá moc vysloviť sa proti tomuto ustanoveniu Božej múdrosti.
„Kresťanskí manželia... majú vo svojom životnom stave a položení svoj vlastný dar v Božom ľude.“ Táto milosť vlastná sviatosti manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti“.
Prameňom tejto milosti je Kristus.
Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. Nemôže trvať iba „do nového rozhodnutia“. „Toto dôverné spojenie, čiže vzájomné darovanie dvoch osôb, ako aj dobro detí vyžadujú úplnú vernosť manželov a dôrazne požadujú ich nerozlučiteľnú jednotu.“
Môže sa zdať ťažké, ba dokonca nemožné spojiť sa na celý život s jednou osobou. Preto je veľmi dôležité ohlasovať dobrú zvesť, že Boh nás miluje definitívnou a neodvolateľnou láskou, že manželia majú účasť na tejto láske, ktorá ich vedie a posilňuje, a že svojou vernosťou môžu byť svedkami vernej Božej lásky. Manželia, ktorí s pomocou Božej milosti vydávajú takéto svedectvo, často vo veľmi ťažkých podmienkach, si zasluhujú vďačnosť a podporu cirkevného spoločenstva.
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (1601 – 1658)
Podmienky k jej prijatiu
-Požiadať o udelenie tejto sviatosti musia prísť snúbenci spoločne najmenej tri mesiace pred plánovaným termínom sobáša.-Stanovenie termínu sobáša sa potvrdí až po spísaní sobášnej zápisnice a splnení všetkých vstupných náležitostí.
-V prípade pobytu jedného alebo obidvoch snúbencov v zahraničí je potrebné rátať s potrebným časom na prípravu (prípravu na sobáš nie je možné absolvovať počas vianočných a veľkonočných sviatkov a pod.)
Príprava na prijatie
Milí snúbenci, ak plánujete v tomto roku uzavrieť sviatostné manželstvo, počas roka budú prebiehať tri bloky prípravy na prijatie tejto sviatosti. Z týchto troch blokov prípravy si môžete vyprať ten, ktorý vám časovo najviac vyhovuje. Ak by ste vynechali niektoré prednášky napr. v prvom bloku, môžete si ich nahradiť, resp. absolvovať v druhom alebo treťom bloku, do sobáša však musíte mať absolvované všetky prednášky, ktoré sa vám zapisujú do tlačiva, ktoré dostanete na prvom stretnutí.I. séria stretnutí sa bude konať v dňoch 5. až 9. februára 2024 - pondelok až piatok, po večernej sv. omši v Sečovciach na fare o 19.00
II. séria stretnutí sa bude konať v dňoch 13. až 17. mája 2024 - pondelok až piatok, po večernej sv. omši v Sečovciach na fare o 19.00
III. séria stretnutí sa bude konať v dňoch 16. až 20. septembra 2024 - pondelok až piatok, po večernej sv. omši v Sečovciach na fare o 19.00
Predmanželskú prípravu môžete absolvovať v termínoch a čase, ktorý vám najviac vyhovuje a sami si ho vyberiete, predtým vás však poprosíme aby ste nám svoju účasť nahlásili na farskom tel. čísle 056/678 2235, 056/6782969, či farskom mobilnom telefóne 0949 627 466, alebo osobne na fare.
Predmanželská príprava pozostáva z piatich stretnutí, na ktorých sa postupne budú preberať:
1. pondelok: Sviatosti + sviatosť manželstva /B. Varga, farár/
2. utorok: Pravdy viery - Verím /M. Jaklovský, kaplán/
3. streda: Morálka /M. Gazdačko, kaplán/
4. štvrtok: Zodpovedné rodičovstvo /C. Blanárová/
5. piatok: Starostlivosť o manželský život /manželia Korpesiovci/
6. Posledné stretko týkajúce sa obradu manželstva je stále v týždni tesne pred uzavretím sviatosti manželstva po telefonickom dohovore s kňazom, ktorý bude sviatosť manželstva vysluhovať, spojené s vyslúžením sviatosti zmierenia. Rodičia a príbuzní sa môžu vyspovedať pol hodinu pre každou sv. omšou v Sečovciach okrem detskej sv. omše vo štvrtok večer a mládežníckej sv. omše v piatok večer.
Príprava sobášnej dokumentácie, ak obaja snúbenci žijú v zahraničí a sobáš bude v našej farnosti:
Podľa synodálneho dekrétu o pastorácii rodín bod 23, ak jeden zo snúbencov pochádza z inej krajiny v ktorej sa aktuálne zdržiava aj slovenská stránka všetku sobášnu dokumentáciu pripravia vo farnosti svojho aktuálneho pobytu /vo farnosti, v ktorej žijete a chodíte do kostola/ a cez príslušný biskupský úrad v zahraničí ju zašlú na arcibiskupský úrad do Košíc, ktorý ju odošle do farnosti, kde sa má uskutočniť sobášny obrad.
Doklady, ktoré majú byť zaslané na Arcibiskupský úrad z biskupského úradu v zahraničí:
- sobášna zápisnica
- krstné listy
- potvrdenie o predmanželskej náuke /náuku je vo farnosti v ktorej aktuálne žijete-tam kde chodíte do kostola aby rozumela aj druhá stránka/
- licencia /kánon 1115/
- dišpenz/povolenie k sobášu/
- potvrdenie o civilnom sobáši ak už bol
Presná adresa ABU Košice, na ktorú má byť zaslaná dokumentácia: Rímskokatolícky arcibiskupský úrad, Hlavná 28, 041 83 Košice.
Ak hodláte uzavrieť sviatostné manželstvo v našej farnosti, prosíme vás aby ste to nahlásili na farskom úrade aspoň tri mesiace pred plánovaným uzavretím sviatosti manželstva.
Na farskom úrade bude s vami spísaná sobášna zápisnica, ku ktorej potrebujete doniesť krstné listy oboch snúbencov, staré maximálne tri mesiace, ak ste neboli krstení v našej farnosti a presné údaje o svedkoch – meno, priezvisko, dátum narodenia, zamestnanie, bydlisko a rodné číslo.
Tešíme sa na stretnutie
-
Posledná aktualizácia: pondelok, 05. február 2024, 19:18
Sviatosť krstu
- Podrobnosti
O sviatosti
Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: „A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“Táto sviatosť sa volá krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“
Krst „je najkrajším a najvznešenejším Božím dobrodením... Voláme ho darom, milosťou, krstom, pomazaním, osvietením, rúchom neporušiteľnosti, kúpeľom znovuzrodenia, pečaťou a napokon každým najvznešenejším menom. Volá sa darom, lebo sa dáva tým, čo predtým nepriniesli nič; milosťou, lebo sa udeľuje aj vinníkom; krstom, lebo hriech sa pochováva vo vode; pomazaním, lebo je posvätný a kráľovský (takí totiž boli tí, ktorých pomazávali); osvietením, lebo je jasom a svetlom; rúchom, lebo zakrýva našu pohanu; kúpeľom, lebo obmýva; pečaťou, lebo je zachovaním a potvrdením [Božej] nadvlády.“, hovorí o tejto sviatosti sv. Gregor Naziánsky.
Význam a milosť sviatosti krstu jasne vysvitajú z obradov jeho slávenia.
Znak kríža na začiatku slávenia označuje Kristovým znakom toho, ktorý mu bude čoskoro patriť, a znamená milosť vykúpenia, ktorú nám Kristus získal svojím krížom.
Hlásanie Božieho slova objasňuje zjavenú pravdu kandidátom krstu i zhromaždeniu a vzbudzuje odpoveď viery, ktorá je neoddeliteľná od krstu. Krst je totiž osobitným spôsobom „sviatosťou viery“, lebo je sviatostnou bránou do života viery.
Krst je teda vždy spojený s vierou.
Keďže krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku a on sa výslovne zrieka satana. Takto pripravený môže vyznať vieru Cirkvi, ktorej bude krstom „zverený“.
Podstatný obrad sviatosti: krst v pravom zmysle slova, ktorý naznačuje a spôsobuje odumretie hriechu a vstup do života Najsvätejšej Trojice, a to pripodobnením Kristovmu veľkonočnému tajomstvu. Krst sa najvýraznejšie udeľuje trojitým ponorením do krstnej vody. Ale už od najstarších čias ho možno udeľovať aj tak, že sa trikrát leje voda na hlavu kandidáta.
V Latinskej cirkvi vysluhovateľ toto trojnásobné liatie vody sprevádza slovami: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
Pomazanie svätou krizmou, voňavým olejom, ktorý posvätil biskup, znamená dar Ducha Svätého daný novopokrstenému. Stal sa kresťanom čiže „pomazaným“ Duchom Svätým, včleneným do Krista, ktorý je pomazaný za Kňaza, Proroka a Kráľa.
Biele rúcho symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista, vstal z mŕtvych s Kristom. Svieca zapálená od veľkonočnej sviece (paškálu) znamená, že Kristus novopokrsteného osvietil. Pokrstení sú v Kristovi „svetlo sveta“ (Mt 5, 14).
Slávnostné požehnanie uzatvára slávenie krstu. Pri krste novonarodených má osobitné miesto požehnanie matky.
Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Celé cirkevné spoločenstvo nesie časť zodpovednosti za rozvinutie a zachovanie milosti prijatej v krste.
Podmienky k prijatiu
-Požiadať o udelenie krstu má rodič dieťaťa!-Podmienkou pre udelenie krstu je ochota rodičov vychovávať dieťa od malička v katolíckej viere, čo sa zakladá na ich viere v Boha a cirkevnom manželstve.
-Ak rodičia bývajú inde ako na území farnosti (Sečovce, Dargov, Kravany, Bačkov, Višňov) nemôžeme im dieťa pokrstiť bez súhlasu tamojšieho farára a to aj v prípade, že rodičia odtiaľ pochádzajú alebo tu boli zosobášení.
-Ako krstného rodiča nemožno akceptovať človeka, ktorý je postihnutý nejakým cirkevným trestom alebo žije bez prijímania sviatostí /rozvod, konkubinát/! Podmienky pre krstných rodičov sú prísne.
-Krstný rodič, má mať aspoň 16 rokov, je katolík, pobirmovaný, prijal už najsvätejšiu Eucharistiu a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú ma prijať, nie je postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti sa môže pripustiť len spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu /CIC Kánon 874/
-Vo farnosti krstíme v sobotu dopoludnia a v nedeľu po sv. omši, ktorá je o 10.30.
Príprava na prijatie
V našej farnosti máme každý prvý piatok o 19.00 na fare predkrstnú náuku. Krstnú náuku majú absolvovať rodičia dieťaťa. Ak rodičia absolvovali krstnú náuku pri krste prvého dieťaťa pri krste ďalšieho dieťaťa náuku absolvovať už nemusia. Na krstnú náuku môžete prísť aj mesiac, dva pred pôrodom. Po absolvovaní náuky dostanete potvrdenie, ktoré predložíte pri nahlásení krstu.-
Posledná aktualizácia: sobota, 28. september 2019, 13:57
Sviatosť birmovania
- Podrobnosti
O sviatosti
Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. „Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených „sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom“.Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc.
Preto birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti:
— prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“;
— pevnejšie nás zjednocuje s Kristom;
— zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého;
— zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou;
— dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž.
Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.
Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, „veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase“, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné.
Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.
Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov.
(podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi, č. 1285 – 1321)
Podmienky k prijatiu
Sviatosť birmovania sa v našej farnosti vysluhuje po náležitej príprave tých, ktorí túto sviatosť ešte neprijali a prejavili záujem ju prijať.Prejavenú snahu a túžbu prijať túto sviatosť musia potvrdiť aj splnením požiadaviek, ktoré k jej prijatiu ustanovil Farár farnosti.
Podmienky k prijatiu sviatosti birmovania:
1. Prijatá sviatosť krstu.
2. Účasť na formačných a informačných stretnutiach, ako aj na piatkovej mládežníckej sv. omši.
3. Ochota podieľať sa na živote farnosti a snahu o osobné formovanie v duchu viery Katolíckej cirkvi.
4. Pristupovanie ku sviatostiam (sv. omša, sviatosť zmierenia) je dobrovoľné, avšak podľa Kódexu kánonického práva má farár právo vyhodnotiť pripravenosť adepta na prijatie sv. birmovania podľa svojho uváženia. Ako birmovanec nepreukazuje známky vážneho záujmu o prijatie sviatosti birmovania, snahu o pochopenie podstaty života Cirkvi, má právo mu prijatie tejto sviatosti oddialiť.
Základné modlitby
KATOLÍCKY POZDRAVPochválený buď Ježiš Kristus. - Naveky. Amen.
ZNAMENIE KRÍŽA (a prežehnanie sa)
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. - Amen.
MODLITBA PÁNA
Otče náš, ktorý si na nebesiach,posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje,buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.Chlieb náš každodenný, daj nám dnesa odpusť nám naše viny,ako i my odpúšťame svojim vinníkom,a neuveď nás do pokušenia,ale zbav nás zlého. Amen.
ANJELSKÉ POZDRAVENIE
Zdravas', Mária, milosti plná, Pán s Tebou,požehnaná si medzi ženamia požehnaný je plod života Tvojho, Ježiš.Svätá Mária, matka Božia,pros za nás hriešnych terazi v hodinu smrti našej. Amen.
CHVÁLA NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky i na veky vekov. Amen
ANJEL PÁNA (modlime sa ráno, na obed aj večer)
Anjel Pána zvestoval Panne Márii. R/. A ona počala z Ducha Svätého. Zdravas', Mária...Hl'a, služobnica Pána.R/. Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Zdravas', Mária...A Slovo sa telom stalo.R/. A prebývalo medzi nami. Zdravas', Mária.Oroduj za nás, svätá Božia Rodička.R/. Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.Modlime sa. Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
RADUJ SA, NEBIES KRÁĽOVNÁ (modlime sa vo Veľkonočnom období namiesto Anjel Pána)
Raduj sa, nebies kráľovná, aleluja, lebo koho si nosila, aleluja, z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja. Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja. Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja. Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja.
Modlime sa
Bože ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet. Prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
APOŠTOLSKÉ VYZNANIE VIERY
Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný; zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.
ŠESŤ HLAVNÝCH PRÁVD
1. Boh je len jeden
2. V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý
3. Boží Syn sa stal človekom, aby nás vykúpil
4. Boh je spravodlivý sudca: dobrých odmieňa a zlých tresce
5. Duša človeka je nesmrteľná
6. Božia milosť je na spásu potrebná
HLAVNÉ PRIKÁZANIE
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého. (Lk 10, 27-28)
DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ
1. Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal
2. Nevezmeš Božie meno nadarmo
3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni
4. Cti svojho otca a svoju matku
5. Nezabiješ
6. Nezosmilníš
7. Nepokradneš
8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu
9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho
10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho
PÄTORO CIRKEVNÝCH PRIKÁZANÍ
1. V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omš
i2. Zachovávať prikázané dni pokánia
3. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť
4. Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi
5. Podporovať cirkevné ustanovizne
SEDEM SVIATOSTÍ
1. Krst
2. Birmovanie
3. Eucharistia
4. Pokánie
5. Pomazanie chorých
6. Kňazstvo
7. Manželstvo
SEDEM HLAVNÝCH HRIECHOV
1. Pýcha
2. Lakomstvo
3. Smilstvo
4. Závisť
5. Obžerstvo
6. Hnev
7. Lenivosť
SKUTKY TELESNÉHO MILOSRDENSTVA
1. Dávať jesť hladným
2. Dávať piť smädným
3. Prichýliť pocestných
4. Odievať nahých
5. Navštevovať chorých
6. Poskytovať pomoc väzňom
7. Pochovávať mŕtvych
SKUTKY DUCHOVNÉHO MILOSRDENSTVA
1. Napomínať hriešnikov
2. Poúčať nevedomých
3. Dobre radiť pochybujúcim
4. Tešiť zarmútených
5. Trpezlivo znášať krivdu
6. Odpúšťať ubližujúcim
7. Modliť sa za živých a mŕtvych
SEDEM DAROV DUCHA SVÄTÉHO
1. Dar múdrosti
2. Dar rozumu
3. Dar rady
4. Dar sily
5. Dar poznania
6. Dar nábožnosti
7. Dar bázne voči Bohu
MODLITBA PRED JEDLOM
Požehnaj Bože, nás i tieto dary, ktoré z tvojej štedrosti budeme požívať. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
MODLITBA PO JEDLE
Ďakujeme ti, všemohúci Bože, za všetky tvoje dobrodenia. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Vierouka
1. časť: „VERÍM“
I. V akého Boha veríme?
1. Čo je viera? (Čo znamená veriť?)
= DAR, MILOSŤ, POSTOJ; znamená povedať Bohu „áno“; čiže súhlasiť s Kristovým učením a podľa neho žiť
2. Aký je význam viery?
– dáva človeku zmysel života, nedá sa bez nej žiť; poskytuje odpovede na veľké životné otázky
– motivuje konať dobro, žiť čestne a spravodlivo
3. Aký je vzťah viery a vedy?
– viera a veda si neodporujú, naopak, dopĺňajú sa!!!
ALBERT EINSTEIN: „Vedy bez náboženstva sú ochrnuté a náboženstvo bez vedy je slepé...4. Kde a ako možno nájsť Boha?
• zákonitosti vo svete a v prírode: svet je dokonale usporiadaný, funguje v ňom úžasný poriadok• človek: najväčšia Božia stopa vo svete
• Božie zjavenie: súhrn právd, ktoré Boh o sebe oznámil; Sväté Písmo
5. Aký je Boh?
– Boh je nekonečné tajomstvo; je jeden, je večný, všemohúci, svätý, dokonalý, dobrý a milosrdný...
II. Svet a človek sú dielom Božej lásky1. Kto a ako stvoril svet?
– Boh stvoril svet za 6 dní, siedmy deň oddychoval (Genezis); „stvoriť“ znamená urobiť všetko z ničoho!2. Aký je význam stvorenia?
– stvorený svet je naším dočasným domovom a priestorom, kde človek pracuje a tvorí; stretáva sa tu s Bohom
3. Kto je človek? Čo znamená „byť stvorený na Boží obraz“?
= hmotno–duchovná bytosť, má telo aj dušu; je Božím obrazom a spolupracovníkom
– človek je stvorený na Boží obraz, to znamená, že sa Bohu podobáme nesmrteľnou dušou
4. Kto sú anjeli a kto diabli?
– anjeli aj diabli sú čisto duchovné bytosti, ktoré majú rozum a slobodnú vôľu, nemajú však telo;
anjeli slúžia Bohu a pomáhajú ľuďom; diabli sú zatratení anjeli, chcú človeka odvrátiť od Boha
– diabli pochádzajú tiež od Boha, ktorý stvoril všetkých anjelov dobrých, niektorí ale zhrešili a sú naveky zatratení
5. V čom spočíva dedičný hriech a aké sú jeho dôsledky?
– diabol pokúša slabšieho (ženu) a PÝCHA vedie Evu k NEPOSLUŠNOSTI
⇒ hriechu podľahol aj Adam; keďže Adam je hlavou ľudského pokolenia, v ňom sme zhrešili všetci! NÁSLEDKY DEDIČNÉHO HRIECHU:
1. rozum sa zatemnil a vôľa sa naklonila k zlému 2. utrpenie a smrť 3. strata priateľstva s Bohom– Boh ani po hriechu človeka neopustil, lebo ho veľmi miluje, ale prisľúbil mu Vykupiteľa
1. Kto je Ježiš Kristus?
III. Boh sa stal človekom
= jednorodený Boží Syn, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil; je Spasiteľ a Vykupiteľ celého sveta
2. Popíš skrytý život Ježiša.
– trval až do 30. roku života Ježiša Krista ⇒ Ježiš nezjavil svoje božstvo, žil ako každý človek (okrem hriechu)Najdôležitejšie udalosti v skrytom živote Ježiša Krista:
A: zvestovanie Pána – anjel Gabriel v Nazarete zvestoval Márii, že bude matkou Božieho Syna
B: návšteva u Alžbety – Panna Mária sa stretá s Alžbetou, ktorá nosí pod srdcom Jána Krstiteľa
C: narodenie Ježiša Krista – sv. rodina prichádza do Betlehema kvôli sčítaniu ľudu
D: obriezka (8-my deň po narodení) a obetovanie Ježiša v chráme (Simeonovo proroctvo)F: útek do Egypta pred Herodesom (sv. rodina tu pobudla asi 1 rok)
G: 12-ročný Ježiš v chráme – stratil sa Jozefovi a Márii
3. Popíš verejný život Ježiša.
– trval 3 roky (30. až 33. rok života Ježiša Krista); začiatkom je krst v rieke Jordán Jánom Krstiteľom
⇒ po krste odchádza Ježiš na púšť, kde sa 40 dní postí a modlí; satan ho tu 3X pokúša, Ježiš víťazí nad diablom
– Ježiš chodí po krajine a vyučuje ľudí o Božom kráľovstve, láske, odpúšťaní, o milosrdenstve...
– Ježiš koná zázraky (premení vodu na víno, uzdravuje chorých, rozmnožuje chlieb a ryby, utišuje búrku na mori...)
4. Popíš umučenie a smrť Ježiša Krista.
⇒ po poslednej večeri Ježiš odchádza do Getsemanskej záhrady, kde sa modlí, potí sa krvou; Judáš ho zrádza
♦ obvinenia proti Ježišovi: zakazuje platiť dane, búri ľud, vyhlasuje sa za Mesiáša!!!
– Ježiš je postavený pred veľradu Židov, k rozsudku smrti potrebujú súhlas rímskeho prokurátora
– Pilát si umýva ruky a chce prepustiť; Židia žiadajú prepustenie Barabáša (vrah) ⇒ rozsudok smrti ukrižovaním♦ miesto smrti: Lebka za Kalváriou (lat. Kalvária, aram. Golgota)
♦ čas smrti: 12 – 15. hodina ⇒ nastala tma, chrámová opona sa roztrhla
– Ježiš zomrel za všetkých ľudí všetkých čias ⇒ zvíťazil nad hriechom a smrťou
5. Popíš zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša.
– zmŕtvychvstanie: 3. deň po ukrižovaní
– nanebovstúpenie: 40. deň po zmŕtvychvstaní
– svojím zmŕtvychvstaním Ježiš premohol smrť, otvoril bránu do neba, ktorá bola prvým hriechom zatvorená; je to základ našej viery, nádej, že môžeme byť spasení
IV. Sme súčasťou Božej rodiny
1. Čo je Cirkev a kedy vznikla?
Cirkev = znamená „patriť Bohu“; spoločenstvo veriacich, ktorí boli pokrstení
– Cirkev začala pôsobiť v deň Turíc, keď Ježiš zoslal apoštolom Ducha Svätého2. Aký je význam Cirkvi?
– poslaním Cirkvi je priviesť ľudí do neba; medzi jej úlohy patrí:
ohlasuje Božie slovo, slávi liturgiu (sv. omšu), vysluhuje sviatosti, poskytuje služby lásky chudobným a chorým...
3. Popíš štruktúru Cirkvi, úlohu biskupov, kňazov, diakonov a laikov.
♣ SVÄTÝ OTEC (Benedikt XVI.) = viditeľná hlava Cirkvi a Kristov námestník na zemi♣BISKUPI = nástupcovia apoštolov, spravujú miestne cirkvi (diecézy)
♣KŇAZI (napr. dekani, farári, kapláni...)
♣DIAKONI (pomocníci biskupov a kňazov)
♣REHOĽNÍCI = muži aj ženy, skladajú sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti♣LAICI (ostatní veriaci, všetci predchádzajúci im slúžia)
4. Vysvetli 4 známky Cirkvi.
- jedna– má 1 Boha, vyznáva 1 vieru, je založená na 1 krste, tvorí 1telo, žije z 1 Ducha Svätého- svätá –uprostred seba má svätého Boha (nie je svätá sama od seba, lebo len Boh je svätý)
- katolícka (všeobecná) – je pre všetkých ľudí, všetky časy a miesta (je otvorená aj hriešnikom)- apoštolská – je postavená na apoštoloch, ktorí svoju moc odovzdali kňazom
5. Kto je Duch Svätý? Čo spôsobuje v živote človeka?
= 3. božská osoba, Boh rovný Otcovi a Synovi
– význam prebývania Ducha Svätého v duši človeka:
dáva nám odvahu hlásať vieru a silu podľa nej žiť; posilňuje nás v zápase s hriechom; zapaľuje v nás lásku k Bohu a ľuďom; je stále s nami a prebýva v nás a udeľuje nám svojich 7 darov
(MÚDROSŤ, ROZUM, RADA, SILA, POZNANIE, NÁBOŽNOSŤ, BÁZEŇ VOČI BOHU)
V. Boh sa prihovára človeku
1. Vysvetli autorstvo a neomylnosť Biblie.
– prvotným autorom je Boh, druhotnými autormi sú svätopisci
– Sv. písmo je inšpirované Duchom Svätým = je písané z vnuknutia Ducha, ktorý zostúpil na svätopiscov,
aby pod jeho vplyvom písali to, čo chce Boh
– neomylnosť Biblie je dôsledkom inšpirácie: nie je omyl v učení, od ktorého závisí spása človeka;
no je tu možný omyl vzhľadom na historické a prírodné vedy(v tom období mali ľudia nedostatočné vedomosti)
2. O čom rozpráva Starý zákon?
– tvorí ho 45/46 kníh – obsahuje dejiny vyvoleného národa od stvorenia sveta až po zvestovanie; prorocké knihy
– ústrednou myšlienkou je prísľub Vykupiteľa, na ktorého čaká človek vrhnutý do dedičného hriechu
3. O čom rozpráva Nový zákon?
– tvorí ho 27 kníh – obsahuje dejiny spásy od zvestovania po zmŕtvychvstanie, Skutky apoštolov a Apokalypsu
– NZ neruší ani nemení SZ, len ho dopĺňa a napĺňa (naplnený prísľub Vykupiteľa v postave Ježiša Krista)
4. Čo je evanjelium? Kto sú autori evanjelií?
= „radostná zvesť“, rozpráva o udalostiach života Ježiša Krista (od zvestovania až po zoslanie Ducha Svätého), sú v nich zaznamenané Ježišove skutky, zázraky, podobenstvá...
– evanjeliá napísali 4 evanjelisti: Marek, Matúš, Lukáš a Ján
5. Čo je modlitba a aký je jej význam?
= rozhovor s Bohom; znamená byť v Božej prítomnosti, vysloviť Bohu dôveru
– pri modlitbe človek Boha prosí, ďakuje Mu a chváli Ho (môžeme sa modliť za seba aj za iných) – význam modlitby:
-
hlbšie spája človeka s Bohom, rozvíja vzťah s Bohom
-
človek môže vyprosiť pomoc a potrebné milosti nielen sebe, ale aj iným
-
napĺňa pokojom a dodáva odvahu v ťažkostiach
-
morálka
2. časť: „MILUJEM“
VI. Prikázanie milovať 1. Ako znie Hlavné prikázanie lásky a akú lásku žiada? „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ – žiada od nás lásku k Bohu; lásku k ľuďom ; lásku k sebe samému
2. Pôvod a význam Dekalógu. – pôvodcom Desatora je Boh, ktorý ho na hore Sinaj zveril Mojžišovi na dvoch kamenných tabuliach, ktoré boli uložené na posvätné miesto do Archy zmluvy – význam Desatora: Božie smernice, ktoré ukazujú, ako žiť; prinášajú človeku šťastie na zemi a spásu po smrti
3. Ako Boh rozdelil Dekalóg? Čím sa odlišuje prvá skupina prikázaní od druhej?
I. tabuľa: 1. – 3. prikázanie Þ láska k Bohu
II. tabuľa: 4. – 10. prikázanie Þ láska k ľuďom
4. Čo je svedomie a ako sa oň staráme? – je to Boží hlas v nás, ktorý nám pomáha rozlišovať, čo je dobré a čo zlé a nabáda nás rozhodnúť sa pre dobro (pri zlom skutku pociťujeme výčitky) – o svedomie sa staráme napr. denným spytovaním svedomia, sviatosťou zmierania a eucharistiou, modlitbou, vzdelávaním sa v náboženských veciach...
5. Čo je hriech? Aký je rozdiel medzi ľahkým a ťažkým hriechom? = vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho prikázania, znamená neposlušnosť voči Bohu a. ťažký (smrteľný) hriech – vedomé, dobrovoľné a vo veľkej veci; usmrcuje dušu človeka b. ľahký (všedný) hriech – previnenie v menšej veci; zraňuje srdce človeka a oslabuje jeho lásku VII. Z lásky k Bohu 1. Čo žiada 1.Božie prikázanie? „Ja som Pán, Boh tvoj. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.“ – 1.BP žiada závislosť na Bohu, pretože On je naším Otcom a chce nám len dobro – obsahuje prikázania viery, nádeje a lásky 2. Hriechy proti 1.Božiemu prikázaniu (ateizmus, modloslužba, povera, mágia...). a. previnenia proti viere (ak neveríme, pochybujeme, vieru zapierame a sme voči nej ľahostajní) b. previnenia proti nádeji (zúfalstvo aj opovážlivé spoliehanie sa na Božie milosrdenstvo) c. previnenia proti láske (každý jeden hriech je previnením proti láske, uráža Božiu lásku)
♣ ATEIZMUS = odmietanie alebo popieranie existencie boha ♣ MODLOSLUŽBA = klaniame sa niekomu alebo niečomu okrem Boha ♣ SVÃTOKRÁDEŽ = znesväcovanie sviatostí (aj potupovanie osôb, predmetov a miest, ktoré sú zasvätené Bohu) 3. Čo žiada 2.Božie prikázanie? „Nevezmeš meno Božie nadarmo.“ – 2. prikázanie prikazuje mať v úcte Božie meno, pretože je sväté a človek ho nesmie zneužívať – rovnako máme mať v úcte aj mená svätých a sväté veci – ťažkým previnením proti 2.prikázabiu je krivá prísaha – v istom zmysle robíme z Boha klamára 4. Čo žiada 3.Božie prikázanie? Prečo je nedeľa „Dňom Pána“? – dňom Pána je nedeľa, kresťania si vtedy pripomínajú: a. stvorenie sveta b. zmŕtvychvstanie Ježiša Krista c. Turíce (zoslanie Ducha Svätého na apoštolov) – nedeľa sa v celej Cirkvi zachováva ako prvotný prikázaný sviatok, je zároveň dňom oddychu a rodiny 5. Ktoré povinnosti sa viažu k nedeli a prikázaným sviatkom? Ktoré sú oslobodzujúce príčiny účasti na sv. omši? POVINNOSTI V NEDEĽU: účasť na celej svätej omši a zdržiavať sa namáhavých a zbytočných prác (len tie práce, ktoré prospievajú oddychu alebo sú nevyhnutné - napr. kúpaliská, kaviarne; pomoc pri pohromách...) OSLOBODZUJÚCE PRÍČINY ÚČASTI NA SV. OMŠI: 1. nemožnosť- staroba, choroba 2. služba lásky- chorým a spoločnosti (vojaci, matky s malými deťmi...)
VIII. Z lásky k blížnemu 1. Čo žiada 4.Božie prikázanie? „Cti svojho otca aj svoju matku.“ – 4. Božie prikázanie žiada poslušnosť a úctu voči autoritám (rodičia, učitelia, kňazi, iní predstavení...) 2. Aké sú povinností detí a rodičov? Kedy táto povinnosť končí? RODIČIA – zastupujú Boha na zemi, sú tak jeho spolupracovníkmi a uskutočňovateľmi jeho plánov ♣ úcta = vďačnosť voči tým, ktorí nás priviedli na svet; táto úcta viaže každé dieťa až do smrti ♣ poslušnosť = kým sa dieťa neosamostatní je povinné poslúchať svojich rodičov 3. Čo žiada 7. a 10.Božie prikázanie? Čo je spravodlivosť? „Nepokradneš.“ „Nepožiadaš majetku blížneho svojho ani ničoho, čo je jeho.“ – tieto prikázania žiadajú od človeka spravodlivo konať; poctivo pracovať a chrániť majetok svoj aj blížnych – spravodlivosť = dať každému to, čo mu patrí – majetok máme nadobúdať statočnou prácou a užívať ho máme tak, aby slúžil dobru nášmu a našich blížnych 4. Čo žiada 8.Božie prikázanie? Čo je pravda? „Nepreriekneš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.“ – ôsme prikázanie žiada od človeka milovať a hovoriť vždy pravdu; dodržať dané slovo, zachovať zverené tajomstvo a rešpektovať ľudskú dôstojnosť – pravda = súhlas vecí a rozumu 5. Čo je ohováranie a čo osočovanie? Ohováranie – kto o chybách blížneho rozpráva bez potreby, počas jeho neprítomnosti a s úmyslom uškodiť mu Osočovanie – keď tvrdíme to, čo je v rozpore s pravdou; vymýšľame a zveličujeme chyby s úmyslom uškodiť – ak sme niekomu narušili dobré meno, sme povinní urobiť nápravu a odprosiť toho, komu sme ublížili IX. Život – najvzácnejší z Božích darov 1. Čo Boh žiada a čo zakazuje v 5. prikázaní? – v 5. prikázaní Boh zakazuje škodiť: sebe na tele (alkohol, drogy, lieky, diéty, samovražda...) sebe na duši („kult tela“= prílišné skrášľovanie sa, nevhodné obliekanie a pod.) druhému na tele (vražda, vojna, zlé zaobchádzanie a týranie...) a druhému na duši (pohoršenie) 2. Boží zákon a ľudský zákon – kedy si protirečia? – život je dar, ktorý sme dostali od Boha; nikto si ho nedal sám a nikto ani nemá právo vziať ho sebe alebo inému – svoj život si máme chrániť a starať sa oň!!! 3. Interrupcia (Aké je stanovisko Cirkvi?) = „potrat“; je vždy ťažkým hriechom, lebo znamená vraždu nenarodeného dieťaťa – cirkev hrozí trestom exkomunikácie (vylúčenie z cirkvi, zákaz pristupovania k sviatostiam) nielen pre matku, ktorá na interrupciu šla, ale aj pre všetkých, ktorí tejto vražde napomohli 4. Eutanázia (Aké je stanovisko Cirkvi?) = „dobrá smrť“; znamená podanie smrtiacej dávky lieku (injekcia) smrteľne chorému a trpiacemu pacientovi, spôsobí smrť a zbaví človeka bolesti a utrpenia – je vždy ťažkým hriechom, lebo nikto nemôže nikomu siahnuť na života, ani nikto sám sebe nemôže život vziať – nie je však hriechom odpojiť od prístroja, ktorý už len udržiava orgány v činnosti (mozog už je mŕtvy) 5. Transplantácia orgánov (Aké je stanovisko Cirkvi?) = nie je hriechom; naopak, ide o skutok lásky – darovať možno len taký orgán, ktorý darcovi nespôsobí smrť (napr. jednu obličku, kostnú dreň, darovanie krvi...) X. Aká je skutočná láska 1. Čo žiada 6. a 9. Božie prikázanie; smilstvo a cudzoložstvo „Nezosmilníš.“ – v 6. prikázaní nám Boh ukazuje, ako máme užívať sexualitu – smilstvo = telesné spojenie slobodných; ťažký hriech „Nepožiadaš manželku blížneho svojho.“– v 9. prikázaní Boh chráni súdržnosť manželstva a rodiny – cudzoložstvo = manželská nevera; ťažký hriech 2. Význam sexuality, kto je povolaný k čistote – sexualita = Boží dar, prostredníctvom ktorého Boh robí ľudí účastnými na svojom stvoriteľskom diele – cieľom sexu je DOBRO MANŽELOV + PLODENIE DETÍ (rovnocenné) – čistota = zdržanlivosť; morálna čnosť, ktorou človek ovláda svoju sexualitu; k čistote je povolaný každý človek podľa svojho osobitného stavu úplná čistota – viaže slobodných a spočíva v úplnom ovládaní sexuality manželská čistota – viaže manželov; spočíva v prežívaní manželskej lásky podľa Božej vôle 3. Homosexualite (Aké je stanovisko Cirkvi?) = Cirkev neodsudzuje homosexuálov, no odsudzuje homosexuálne zväzky (sexuálne spolužitie týchto párov) – homosexuáli sú povolaní k zdržanlivosti a k úplnej čistote, nesmú sa sobášiť, adoptovať si deti a pod. 4. Rozvod a tzv. „voľná láska“ (Aké je stanovisko Cirkvi?) – sú ťažkými hriechmi, lebo narúšajú jednotu a funkcie rodiny aj manželstva – rozvod = ťažké porušenie prísahy, ktorú si snúbenci vyslovili pred oltárom – „voľná láska“ = smilstvo (dvaja vstupujú do sexuálneho spolunažívania pred uzavretím manželstva) 5. Antikoncepcia, umelé oplodnenie a klonovanie (Aké je stanovisko Cirkvi?) – antikoncepcia = zabraňuje počatiu, preto odporuje Božiemu prikázaniu, odmieta počatie života (Cirkev podporuje iné metódy plánovania rodičovstva; napr. Bilingsova metóda a pod.) – umelé oplodnenie = ťažký hriech, darovať život môže len Boh prostredníctvom manželov – klonovanie = ťažký hriech, darovať život môže len Boh, a to originálnym spôsobom
-
Posledná aktualizácia: štvrtok, 09. máj 2019, 22:05