Sviatosť krstu

O sviatosti

Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: „A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.“

Táto sviatosť sa volá krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako nové stvorenie“

Krst „je najkrajším a najvznešenejším Božím dobrodením... Voláme ho darom, milosťou, krstom, pomazaním, osvietením, rúchom neporušiteľnosti, kúpeľom znovuzrodenia, pečaťou a napokon každým najvznešenejším menom. Volá sa darom, lebo sa dáva tým, čo predtým nepriniesli nič; milosťou, lebo sa udeľuje aj vinníkom; krstom, lebo hriech sa pochováva vo vode; pomazaním, lebo je posvätný a kráľovský (takí totiž boli tí, ktorých pomazávali); osvietením, lebo je jasom a svetlom; rúchom, lebo zakrýva našu pohanu; kúpeľom, lebo obmýva; pečaťou, lebo je zachovaním a potvrdením [Božej] nadvlády.“, hovorí o tejto sviatosti sv. Gregor Naziánsky.

Význam a milosť sviatosti krstu jasne vysvitajú z obradov jeho slávenia.

Znak kríža na začiatku slávenia označuje Kristovým znakom toho, ktorý mu bude čoskoro patriť, a znamená milosť vykúpenia, ktorú nám Kristus získal svojím krížom.

Hlásanie Božieho slova objasňuje zjavenú pravdu kandidátom krstu i zhromaždeniu a vzbudzuje odpoveď viery, ktorá je neoddeliteľná od krstu. Krst je totiž osobitným spôsobom „sviatosťou viery“, lebo je sviatostnou bránou do života viery.

Krst je teda vždy spojený s vierou.

Keďže krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku a on sa výslovne zrieka satana. Takto pripravený môže vyznať vieru Cirkvi, ktorej bude krstom „zverený“.

Podstatný obrad sviatosti: krst v pravom zmysle slova, ktorý naznačuje a spôsobuje odumretie hriechu a vstup do života Najsvätejšej Trojice, a to pripodobnením Kristovmu veľkonočnému tajomstvu. Krst sa najvýraznejšie udeľuje trojitým ponorením do krstnej vody. Ale už od najstarších čias ho možno udeľovať aj tak, že sa trikrát leje voda na hlavu kandidáta.

V Latinskej cirkvi vysluhovateľ toto trojnásobné liatie vody sprevádza slovami: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Pomazanie svätou krizmou, voňavým olejom, ktorý posvätil biskup, znamená dar Ducha Svätého daný novopokrstenému. Stal sa kresťanom čiže „pomazaným“ Duchom Svätým, včleneným do Krista, ktorý je pomazaný za Kňaza, Proroka a Kráľa.

Biele rúcho symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista, vstal z mŕtvych s Kristom. Svieca zapálená od veľkonočnej sviece (paškálu) znamená, že Kristus novopokrsteného osvietil. Pokrstení sú v Kristovi „svetlo sveta“ (Mt 5, 14).

Slávnostné požehnanie uzatvára slávenie krstu. Pri krste novonarodených má osobitné miesto požehnanie matky.

Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života. Celé cirkevné spoločenstvo nesie časť zodpovednosti za rozvinutie a zachovanie milosti prijatej v krste.

Podmienky k prijatiu

-Požiadať o udelenie krstu má rodič dieťaťa!

-Podmienkou pre udelenie krstu je ochota rodičov vychovávať dieťa od malička v katolíckej viere, čo sa zakladá na ich viere v Boha a cirkevnom manželstve.

-Ak rodičia bývajú inde ako na území farnosti (Sečovce, Dargov, Kravany, Bačkov, Višňov) nemôžeme im dieťa pokrstiť bez súhlasu tamojšieho farára a to aj v prípade, že rodičia odtiaľ pochádzajú alebo tu boli zosobášení.

-Ako krstného rodiča nemožno akceptovať človeka, ktorý je postihnutý nejakým cirkevným trestom alebo žije bez prijímania sviatostí /rozvod, konkubinát/!    Podmienky pre krstných rodičov sú prísne.

-Krstný rodič, má mať aspoň 16 rokov, je katolík, pobirmovaný, prijal už najsvätejšiu Eucharistiu a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú ma prijať, nie je postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti sa môže pripustiť len spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu  /CIC Kánon 874/

-Vo farnosti krstíme v sobotu dopoludnia a v nedeľu po sv. omši, ktorá je o 10.30.
Posledná aktualizácia: piatok, 12. október 2012, 22:38