• pic
  • pic
  • pic
  • pic
  • pic

Ako prežijem sviatky všetkých svätých?

Prežívame dni kedy naše kroky častejšie smerujú na naše cintoríny, ktoré sú v tomto čase zaplavené nádhernými kvetmi. V týchto dňoch sa cítime akosi bližšie pri našich zosnulých, ktorí nás predišli na ceste do večnosti. V mysliach sa nám vynárajú osoby, mená, tváre ľudí, ktorých sme mali radi, tváre ľudí, s ktorými sme prežili určitú etapu nášho života. A možno pri tejto spomienke si mnohí kladieme otázku a pýtame sa seba samých, žeby smrť bola naozaj definitívnym koncom, žeby naozaj smrťou bolo navždy koniec všetkému tomu krásnemu čo sme spolu prežili tu na tomto svete?  Žeby sa smrťou končilo všetko to krásne, čo človek nažil?

Keď myslíme na smrť, mali by sme myslieť aj na život. Život a smrť patria totiž nerozlučne k sebe, sú ako dve strany tej istej mince. A hoci to znie paradoxne, len tvárou v tvár smrti získava život zmysel a na  strane druhej získava smrť života hodnotu.
Aby sme život a smrť neobmedzili len na rovinu biologickú, pri rozmýšľaní o živote treba myslieť aj na Boha. Bez neho by zostali život i smrť čisto biologickými procesmi a človeku by malo stačiť tvrdenie: Rastliny musia uhynúť, zvieratá majú svoj koniec a my ľudia tak isto raz zomrieme. Keď sa naše umieranie, naša smrť rovná smrti rastlín a zvierat, aký ďalší zmysel okrem biologického by potom ešte mal mať náš život?
My veriaci veľmi dobre vieme, že smrť nie je definitívnym koncom ľudského života, nie je to priepasť, v ktorej sa všetko stráca, ale smrť je prechodom k novému životu, k životu  v jednote s naším nebeským Otcom, ktorý na nás čaká v nebi. Ale tu sa mnohí pýtajú: Dosiahne to nebo každý? Dosiahne každý to zjednotenie s nebeským Otcom, v ktorom sa napĺňa ľudský život? Ako môžeme pomôcť naším zosnulým, aby čím skôr dosiahli cieľ svojej životnej cesty, aby čím skôr mohli vidieť Božiu tvár a mať účasť na radosti, ktorú nám ponúka Boh?
V tomto dušičkovom čase všetci máme možnosť získať pre našich blížnych, ktorí už nie sú fyzicky prítomní medzi nami úplné odpustky.  
1. Úplné odpustky pre zosnulých môže získať veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol, alebo kaplnku  a pomodlí sa Modlitbu Pána /Otčenáš/ a urobí vyznanie viery /Verím v Boha/, môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci.
Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada  splniť tri podmienky:  sv. spoveď /krátko predtým alebo potom/, sv. prijímanie /najlepšie v ten istý deň/ a modlitba na úmysel Svätého Otca /stačí Otčenáš, Zdravas a Sláva/. A ďalej ako vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu  aj k všednému.
Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
2. Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí  za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci , raz denne od 1. novembra do 8. novembra. treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv. spoveď však stačí na všetky odpustky.
Nech tohtoročné dušičkové sviatky nebudú pre nás len spomienkou na našich drahých, nech nebudú pre nás len príjemnou prechádzkou po vyzdobenom cintoríne, kde sa budeme nadchýnať vôňou chryzantém a čerstvej čečiny, ale nech to bude čas, v ktorom pomôžeme našim blížnym dostať sa do neba a zavŕšiť život v zjednotení sa s Bohom.



Posledná aktualizácia: piatok, 28. október 2011, 21:08