Týždeň pred Veľkou nocou sa volá Veľký týždeň. Je to týždeň kedy svätá Cirkev slávi tajomstva spásy, ktoré Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života, počnúc jeho mesiášskym vstupom do Jeruzalema. Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou, alebo nedeľou utrpenia Pána. Špecifikom sv. omše tejto nedele je pripomienka slávnostného vstupu Krista do Jeruzalema, ktorú si veriaci pripomínajú procesiou s ratolesťami (bahniatkami) a tak napodobňujú hebrejské deti ktoré vyšli Pánovi v ústrety a volali „hosana“. Ratolesti požehnané pred procesiou majú veriacim pripomínať Kristovo víťazstvo, ktoré procesiou slávili. Slávnostným spôsobom sa prednáša aj evanjelium o umučení Pána, čiže Pašie.

     Dni Veľkého týždňa pondelok, utorok a streda majú prívlastok veľký. V tieto dni sa na sv. omši čítajú udalosti z evanjelia ktoré sa odohrali tesne pred Kristovým umučením. V dňoch Veľkého týždňa sa nevysluhuje sviatosť krstu a birmovania aby viac mohol vyniknúť krstný charakter obradov Veľkonočnej vigílie.
     Štvrtok Veľkého týždňa sa nazýva Zeleným štvrtkom. V dopoludňajších hodinách sa v tento deň slávi jediná sv. omša, omša svätenia olejov, ktorú slávi biskup so svojimi kňazmi, väčšinou v katedrále (u nás v dóme sv. Alžbety v Košiciach). Pri tejto sv. omši biskup požehnáva oleje, ktoré sa používajú pri krste, birmovaní, sviatosti kňazstva a na pomazanie chorých a kňazi si pri tejto omši obnovujú svoje kňazské sľuby. Touto sv. omšou sa končí pôstne obdobie.
     Večernou sv. omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína sláviť najdôležitejšia časť celého liturgického roka – Veľkonočné trojdnie. Pred omšou na pamiatku Pánovej večere sa v kostole vyprázdni bohostánok a sviatosť oltárna sa uchováva na inom mieste v našich podmienkach väčšinou v blízkosti „Božieho hrobu“. Prázdny bohostánok nás môže preniesť do atmosféry akoby sa eucharistia ešte nikdy neslávila a tak môžeme hlbšie prežiť sprítomnenie poslednej večere pri eucharistickom tajomstve. Zvony a hudobné nástroje znejú počas spevu Glória a potom sa odmlčia až do veľkonočnej vigílie.
     Ďalším dňom veľkonočného trojdnia je Veľký piatok, kedy slávime utrpenie a smrť Pána. Tento deň je dňom prísneho pôstu. Na veľký piatok sa podľa starodávnej tradície neslávi sv. omša ale konajú sa obrady veľkého piatku. Obrady sa delia na tri časti bohoslužbu slova s pašiami a slávnostnou modlitbou veriacich, poklona krížu a sv. prijímanie. V našich krajinách je zvykom po týchto obradoch vyložiť sviatosť oltárnu na poklonu do „Božieho hrobu“ až do slávenia veľkonočnej vigílie.
     Biela sobota je deň kedy sa nekonajú žiadne bohoslužby. V tento deň zotrvávajú veriaci s Kristom pri „Božom hrobe“ a rozjímajú o jeho utrpení a smrti na kríži. Po západe slnka na Bielu sobotu sa môžu začať konať obrady veľkonočnej vigílie ktorá je centrom liturgického roku. Slávenie veľkonočnej vigílie je tým najdôležitejším kresťanským slávením, v ktorom slávime najväčšiu udalosť ľudských dejín Kristovo zmŕtvychvstanie. Obrady veľkonočnej vigílie sa delia na štyri časti: obrad svetla, liturgia slova, liturgia krstu a liturgia eucharistie. V našich krajinách sa zvykne konať po skončení obradov aj obrad vzkriesenia spojený s eucharistickou procesiou. Veľkonočnou vigíliou sa začína veľkonočné obdobie. Veľkonočne trojdnie sa končí druhými vešperami na veľkonočnú nedeľu.
     Obrady Veľkého týždňa sú najdôležitejšími a najkrajšími obradmi v liturgickom roku preto svätá Cirkev veľmi odporúča, aby sa tieto obrady konali iba tam, kde sa môžu konať dôstojne s dostatočným počtom posluhujúcich, ak sa spievajú aspoň niektoré časti a s dostatočným množstvom veriacich. Inač je osožnejšie, ak sa tieto slávenia konajú iba vo farských alebo význačnejších kostoloch.

p. kaplán Jozef