Aktuality BohosluzbyOznamy

Podporte našu farnosť

Môžete tak urobiť zaslaním vášho daru na náš farský účet:

SK59 0900 0000 0001 0582 4874

Ďakujeme!

Liturgický kalendár

Liturgicky kalendar
  • pic
  • pic
  • pic
  • pic
  • pic

kRok viery

Prozreteľnosť i dobrý ťah pána farára spôsobili, že sme sa mnohí stretli. Stalo sa tak, keď ste prijali naše pozvanie stráviť popoludnie u vás/u nás na Fare. Stretli sme sa v „predvečer“ čítania Pastierskeho listu nášho arcibiskupa Bernarda, v ktorom zaznel aj tento apel na spoločné trávenie času. 

Boli to kroky nielen na Faru, ale aj krok jedného voči druhému. Krok k budovaniu vzťahov. K ich prehlbovaniu. Ale bol to aj hmatateľný kúsok radosti a obety. Jednoducho život. Ďakujeme, že ste prišli! 

Spoločenstvo pri Lámaní chleba, kde podobne ako Emauzskí učeníci spoznávame Ježiša Krista v tomto tajomstve Jeho lásky, je základom i srdcom nášho života viery. Budovania viery. Budovania spoločenstva viery. Ale tak ako srdce človeka, jeho tlkot, pre svoj význam potrebuje byť súčasťou tela, s ktorým je bytostne spojené, tak aj náš vzťah s Bohom potrebuje byť vložený doprostred spoločenstva ľudí, bez ktorého by nemohol opravdivo tĺcť. Preto kresťan, okrem životne nevyhnutnej potreby spoločenstva s Bohom, nutne potrebuje byť saj účasťou spoločenstva, byť uprostred tých, ktorí majú rovnako opravdivú chuť po prežívaní života, rovnaký pohľad. Pohľad upriamený na Krista. Lebo ako nás upozorňuje aj pápež Benedikt XVI., viera „rastie, keď sa prežíva ako skúsenosť prijatej lásky a keď sa odovzdáva ako skúsenosť milosti a radosti“ (Porta fidei 7).
 
Mnohí sme si mnohé v sobotu dali. Ohromné a chutné maličkosti, ktoré ste priniesli a my všetci sme ich postupne premiestňovali do svojich brušiek. Skvelý obed, ktorý sme si uvarili. Šikovné a rýchle ruky, ktoré strúhali a krájali (a bez zníženia počtu prstov na rukách :) ). Športové výkony mladíkov. Ale hlavne úsmev a radosť. Pokoj, ktorý sa v tom zhone a džavote detí, akosi tajomne vznášal v povetrí. Trpezlivosť rodičov, ktorí tam mali svoje malé i väčšie ratolesti. Život, ktorý bol hmatateľne prítomný v tvárach i neunaviteľnosti detí. Najväčším darom však bolo obyčajne neobyčajné, ničím nenahraditeľné, bytie. Jednoduchá, ale nevyčísliteľná hodnota prebývania. Spoločného prežívania.
 
Rok viery by mohol byť pre každého z nás dobrou príležitosťou urobiť krok, dôležitý krok, v prehĺbení a oživení svojej viery. V nikom z nás nie je viera živá tak, aby už nemohla byť živšia. Jej prežívanie v bežných udalostiach života. Jej zdieľanie v obyčajných každodenných prejavoch, nech sú nám v tom povzbudením. Nech je náš úsmev, náš záujem, prejavom živého vzťahu s Bohom a povzbudením pre život môjho blížneho. I mňa samého. Kiežby platilo pre nás to, čo „prstom“ ukazovali na prvých kresťanov: „Pozrite ako sa milujú!“

Nech slová nášho arcibiskupa sú želaním do nasledujúcich dní. „Chráňme si svoju vieru! Viera je dar, no leží v našich rukách a našťastie aj v našich srdciach! O úprimnej viere v Božieho Syna predsa hovorí aj Sväté Písmo v tom zmysle, že dokáže aj hory prenášať. Možno je to iba metafora, no predsa je to často iba viera, ktorá nás samých dokáže preniesť ponad hory problémov a trápení, pomáha nám obstáť v životných skúškach podľa vzoru Sedembolestnej Panny Márie, učí nás zachovať si charakter i čisté svedomie, rozmnožuje v nás radosť i šťastie a uvádza nás do pohybu keď nás sústavne nabáda na zmenu k lepšiemu. Sú toto snáď malichernosti?! Prajem vám všetkým, aby ste dobre vykročili do začiatku Roka viery a aby ste mali radosť z poznávania a odovzdávania svojej viery. Nech sa medzi nami neustále zosilňuje jej svetlo! Požehnanie Trojjediného Boha Otca i Syna i Ducha Svätého nech vás v tom sprevádza a zostane vždy s vami!“ (Mons. Bernard Bober,Pastiersky list pri príležitosti otvorenia Roka viery)

Ľubomír Miškovič, kaplán

 

Posledná aktualizácia: nedeľa, 30. december 2012, 23:41