Pred nami je posledný sviatok v kalendárnom roku. Sviatok tak túžobne očakávaný nielen deťmi - Vianoce. Samotnému sviatku narodenia nášho Pána predchádza prípravné obdobie s názvom advent. Slovko advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. K tomuto slovu  je vhodné až priam nutné doplniť ešte niečo, čo je s príchodom bytostne spojené, a to očakávanie a príprava. Veď pred príchodom vzácnej návštevy žijeme v očakávaní a napätí a to o to viac, keď nepoznáme presný termín návštevy. A ako je to potom s našou pripravenosťou, keď nepoznáme čas príchodu? Na to, aby nás návšteva nenašla nepripravených existuje iba jediný recept. A to byť stále pripravení. Iné rady či metódy zrejme nezaberú. Tá vzácna Ježišova návšteva tu už raz bola. Práve tento prvý príchod si na Vianoce pripomíname. Všetci dobre vieme, ako to bolo. Boh si vyhľadal ako miesto svojho zjavenia na zemi úbohú maštaľ v Betleheme. Pán neba a zeme k nám zavítal inkognito ako tesárov syn. A my sme mu neuverili a ukrižovali sme ho, ale on tretieho dňa vstal z mŕtvych a otvoril nám brány neba. To bol Ježišov prvý príchod. No my neostávame iba pri tomto prvom príchode. Veríme v Ježišov druhý príchod. Čo vieme o tomto druhom príchode? O tom kedy to bude nevieme povedať nič. Túto otázku vie zodpovedať iba náš nebeský Otec. No jedno ohľadom druhého príchodu je nám známe. Ježiš už nepríde inkognito ako prvý krát, ale v deň súdu na konci sveta Kristus príde v sláve, aby zavŕšil definitívne víťazstvo dobra nad zlom, ktoré v priebehu dejín rastie spolu ako pšenica a kúkoľ. A ako dopadne náš súd je už iba na nás. O tom či nám bude Ježiš sudcom alebo spasiteľom rozhodujeme svojimi každodennými rozhodnutiami.

Advent a Vianoce dvojica slov, ktorá neodmysliteľne patrí k sebe. Čas očakávania a čas radostného príchodu. Čas, kedy máme byť k sebe trochu pravdivejší a poznávať čo nám ešte chýba k tomu, aby sme boli dokonalejšie pripravený na Kristov príchod. Dajme si túto adventnú snahu byť pripravení za motto nášho života, aby nás Ježiš pri svojom druhom príchode našiel v ozajstnom očakávaní jeho kráľovstva a aby mohol nad nami zaznieť ortieľ: „dobrý a verný sluha vojdi do radosti svojho pána“.

Gabriel Repaský, kaplán