Nedeľa v oktáve  sláve Narodenia Pána patrí Svätej rodine. V našej farnosti tento deň patril aj Vianočnému koncertu zboru Bambino Luci z Vranova n. T. vianočné koncertovanie tak nejako k Vianociam neodmysliteľne patrí. Nielen oči sa môžu tešiť krásou výzdoby, nielen jazyk sa môže tešiť zo štedrosti a chutí vianočných tradičných jedál. Aj uši si zaslúžia svoju celoročnú odmenu. A veru bola to odmena, ktorá stála za to.

Po koncerte som prehodil pár slov s vedúcou zboru, podľa slov ktorej sa im u nás výborne spievalo. Každopádne im to aj výborne spievalo. Zbor tvoria mladí ľudia od detského veku až po vek vysokoškolský. Tak ma zaujímalo, ako dlho sa na koncert pripravovali a či nie je náročné skĺbiť v jednom zbore ľudí v tak veľkom vekovom rozpätí. „Cvičili sme od novembra každú nedeľu“, hovorí Katarína, ktorá je vedúcou zboru. „Nebolo jednoduché nacvičovať deti a mládež, pretože s deťmi si to treba viackrát prechádzať. Niekedy sa starší aj rozčuľovali nad deťmi, ale myslím, že výsledok ich vždy poteší. Je pravda, že v zbore máme nielen školákov na základnej škole, ale aj stredoškolákov, vysokoškolákov a aj pracujúcich, pre ktorých boli nácviky ešte zložitejšie, pretože sa museli dopraviť z väčších miest, či už Košíc alebo z Prešova. Nácviky sme mali od začiatku spojené s mládežou a deťmi, takže si po nejakých 2 - 3 nácvikoch na seba zvykli. A čo je najdôležitejšie, aj napriek väčšiemu vekovému rozdielu, sú medzi nami dobré vzťahy.“ Toto môj laický pohľad počas niekoľkých chvíľ pokoncertného agapé zachytil. Zaujímalo ma, ako často spievajú a kde je možné ich počuť spievať. A opäť slová Kataríny: „Náš zbor funguje ako spoločenstvo, ktoré oslávilo 31 rokov svojho fungovania. Spievame skoro stále, v stredu sú v našej Bazilike detské sv. omše, na ktorej spievajú deti. Piatky patria mládeži, takže spievajú starší na omšiach a v nedeľu spievame ráno na detsko-mládežníckej sv. omši. Taktiež spievame sobotami v kostoloch na sobášoch, či už vo Vranove alebo v okolí.“ Na také časté spievanie človek asi potrebuje aj poriadnu motiváciu, aby sa mu chcelo namáhať a premáhať. A pracovať na sebe. Ako je to v zbore Bambino Luci? „Nikto nie je nútený aby spieval v zbore, je to na dobrovoľnosti a spievame hlavne Bohu a o Bohu. Toto je asi taká najväčšia motivácia pre nás všetkých niekto si možno povie, že kto spieva, dvakrát sa modlí a kto spieva falošne, ten sa modlí trikrát J.“ Kiež by sme na to aj my vždy uvedomovali. Lebo keď využívame svoje talenty v službe Bohu i ľuďom, stávame sa požehnaním pre svet.

Na záver ešte novoročné prianie vedúcej zboru: „V mene celého zboru Bambino Luci chceme v Novom roku popriať každému hlavne zdravie, šťastie, lásku, Božie požehnanie a rodinnú pohodu.“ Nech sa tie slová naplnia všetkým tým, ktorí pre to aj niečo urobia.

Text a foto: Lubomir Miškovič