Prežívame vianočné obdobie, ktoré je najkratším obdobím v liturgickom roku. Toto obdobie sa završuje každý rok nedeľou Krstu Krista Pána. Táto nedeľa nám už ukazuje Pána Ježiša ako dospelého muža, ktorý týmto aktom krstu začína svoje verejné účinkovanie.
Pán Ježiš prichádza z Galiley k rieke Jordán, aby sa nechal pokrstiť Jánom Krstiteľom. Na tomto mieste, kde Ján Krstiteľ ohlasuje príchod Božieho kráľovstva, či vyzýva ľud na obrátenie sa od hriechu, Pán Ježiš nie je osamotený. Sú tam s ním davy ľudí, ktoré prichádzali z celej Palestíny, aby počúvali kázanie tohoto proroka a nechali sa krstiť.

Obrad ponorenia sa do vody, ktorý vykonávali títo pútnici, nemal sviatostnú hodnotu, ktorú poznáme my dnes. Kristus až svojou smrťou a vzkriesením ustanovil sviatosti a nechal zrodiť Cirkev. Krst, ktorý vysluhoval Ján Krstiteľ, bol kajúcim gestom, ktoré vyzývalo k pokore pred Bohom a do nového začiatku. Tým, že sa kajúcnik ponoril do vody, uznal svoju hriešnosť a vyprosoval si od Boha očistenie od vlastných vín a bol poslaný zmeniť svoje pomýlené správanie. Ján Krstiteľ vidiac Pána Ježiša stojaceho v rade spolu s hriešnikmi, aby sa dal pokrstiť, zostáva v rozpakoch. V Ježišovi Kristovi totiž spozná Mesiáša, ktorý žiaden krst ani pokánie nepotrebuje. Ján Krstiteľ dokonca odmieta pokrstiť Pána Ježiša. No napokon po dohovore Pána Ježiša, Ján prekonáva rozpaky a pokrstí ho.

Pán Ježiš svojim gestom ukazuje predzvesť kríža, plného prijatia smrti za hriechy človeka. Tento akt pokory, ktorým sa chce Ježiš plne zjednotiť s Otcovým plánom spásy, predstavuje plný súlad úmyslov a vôle, ktorá tu bola medzi tromi osobami Najsvätejšiej Trojice. Pri takomto akte lásky sa Duch Svätý zjavuje ako holubica, ktorá sa nad ním objavuje a v tej chvíli všetkým, čo sú účastní na krste, hlasom z neba, ktorý všetci počujú, vydáva svedectvo tej láske, ktorá spája Ježiša s Otcom. Otec otvorene zjavuje ľuďom hlboké spoločenstvo, ktoré ho spája so Synom. Hlas, ktorý zaznieva z neba dosvedčuje, že Pán Ježiš je vo všetkom poslušný Otcovi a že táto poslušnosť je vyjadrením lásky, ktorá ich navzájom spája. Preto má Otec v Ježišovi svoje zaľúbenie, lebo v Ježišovom konaní spoznáva jeho túžbu vo všetkom plniť Otcovu vôľu. Z neba teda zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ A tieto Otcove slová už vopred naznačujú slávne víťazstvo vzkriesenia.
                                                                                                                         Gabriel Repaský, kaplán