Podporte našu farnosť
Najnovšie články
-
V Božích očiach si vzácny, neustále ťa hľadá
čítať ďalej
Liturgický kalendár
Nebojte sa!
- Podrobnosti
Tohtoročný 10. marec bol pre nás všetkých dňom kedy sa život v našej krajine radikálne zmenil. Kostoly ostali zatvorené, sväté omše sa začali slúžiť bez účasti ľudu a vzájomný kontakt sme obmedzili na minimum. Mnohí z vás, ktorých som mal možnosť počas týchto zložitých dní stretnúť, či už na ulici alebo v obchode ste sa mi posťažovali, že vám veľmi chýba kostol, Eucharistia a cítite sa osamelí. Verte mi, že ani pohľad do prázdneho kostola pri slúžení svätej omše nie je príjemný.
V týchto dňoch keď je nám kostol akosi ďaleko a nemáme doň prístup sa podobáme Izraelskému národu, ktorý sa dostáva po dobytí Jeruzalema Nabuchodonozorom II. do babylonského zajatia. Pre Izraelitov to bolo obdobie obrovského smútku a beznádeje, obdobie skúšky, ktorú Boh dopustil na svoj národ. Nakoľko kult bol viazaný na chrám mnohí si hovorili: „Boh na nás zabudol, je od nás veľmi ďaleko, vôbec sa nedíva. Nemáme chrám, v ktorom sme prinášali obety, nemáme chrám, v ktorom sme sa modlili k svojmu Bohu.“ Počas babylonského zajatia sa náboženská prax vykonávala v súkromných domoch. Namiesto prinášania obetí sa dostáva do popredia modlitba a čítanie posvätných spisov. Počas týchto ťažkých dní nádej ľuďom dodávajú proroci, ktorí ich uisťujú, že tento čas sa raz skončí a oni sa vrátia do svojej zeme, vrátia sa do svojho chrámu. Aj keď toto zajatie bolo ťažké, pre Izraelitov to bol čas, kedy sa upevnila ich viera v jedného Boha a posilnila viera v Mesiáša.
Obdobie, ktoré prežívame mi veľmi pripomína práve toto obdobie života Izrealského národa. Ani my nemôžeme chodiť do kostola, sväté omše sú bez účasti ľudu, nemôžeme pristupovať k sviatosti zmierenia, ku svätému prijímaniu tak ako sme na to boli zvyknutí. Nemôžeme sa stretávať na verejnosti a obmedzené sú aj naše osobné stretnutia. No zároveň je to čas kedy sa skúša náš charakter, naša ľudskosť, naša viera i vytrvalosť.
V týchto dňoch keď máme viacej času na svojich blízkych i svoje rodiny, zjednocujme sa pri spoločných modlitbách, všímajme si ľudí okolo seba viac ako doposiaľ. Buďme tolerantní, ohľaduplní, neodmietajme podať pomocnú ruku tým, ktorí nás poprosia o pomoc, či už je to sused, ktorého nemáme veľmi radi, alebo starý uhundraný otec, ktorého už nemôžeme vystáť. Práve tam, na vonkajšom fóre sa zhmotňuje naše kresťanstvo. A toto všetko nech je umocnené duchovným svätým prijímaním.
Smútok a bezútešnosť dní, ktoré prežívame zachytil aj pohľad na svätého otca Františka, ktorý v piatok pred udelením požehnania Urbi et Orbi, osamelý kráčal svätopeterským námestím. Vo svojom príhovore nám povedal: „V tomto našom svete, ktorý Boh miluje viac než my, sme napredovali plnou rýchlosťou a cítili sa silní a schopní na všetko. Lakomí po zárobku, nechali sme sa pohltiť vecami a vyčerpať náhlením. Nezastavili sme sa pred tvojimi výzvami, nepohli nami vojny a planetárne nespravodlivosti, nepočuli sme volanie chudobných a našej ťažko chorej planéty. Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví v tomto chorom svete.“
Situáciou, ktorú práve prežívame ako keby nás Boh chcel donútiť zastaviť sa a hlbšie prežiť obdobie pôstu, ako keby nás chcel priviesť k zmene nášho života i otvoreniu našich sŕdc aby sme si začali viacej všímať tých druhých lebo práve v nich môžeme objaviť jeho samého.
Izraeliti sa dočkali radosti. Radosť do ich života vstúpila, keď kráľ Kýros osobitným ediktom umožnil všetkým zajatcom vrátiť sa späť do svojej vlasti a obnoviť zničený Jeruzalem i chrám. Určite dni návratu do vlasti neboli ľahké. Po prvotnej eufórii musia čeliť viacerým výzvam, často krát sú znechutení a slabí lebo všetko napreduje veľmi pomaly. No ich vytrvalosť je odmenená obrovskou radosťou, o ktorej čítame v knihe Nehemiášovej /Neh 8,1-18/ o radosti, ktorá po rokoch zachvátila všetkých keď mohli pod vedením kňaza Ezdráša opäť spoločne sláviť Sviatok stánkov.
Pevne verím, že podiel na takejto istej radosti z návratu do našich chrámov budeme mať všetci po skončení obdobia karantény, keď sa budeme môcť vrátiť späť do našich kostolov a k spoločným sláveniam.
Babylonské zajatie trvalo určitý čas a až potom prichádza vyslobodenie a radosť, aj my si musíme byť vedomí toho, že musíme prejsť určitým obdobím aby sa veci dali do poriadku a počas tohto času musíme rešpektovať nariadenia a byť ohľaduplní a tolerantní k tým druhým, nepozerať sa len na seba. Tento čas, ktorý práve prežívame je časom rozhodnutia, ako sa rozhodneme? „Koľkí ľudia v týchto dňoch prejavujú trpezlivosť, šíria nádej a snažia sa nezasievať paniku, ale spoluzodpovednosť. Koľkí otcovia, mamy, starí rodičia, či učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť a prechádzať krízou prispôsobením svojich zvykov, povznášať zrak a podnecovať modlitbu. Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých,“ hovorí svätý otec. Modlitba a tichá služba – toto sú naše víťazné zbrane.
Nikto z nás si určite nemyslel, že takto budeme sláviť aj Veľkonočné sviatky. Ale radostnú zvesť veľkonočného rána kedy Pán Ježiš vstal zmŕtvych nedokázal umlčať nikto. Nedokázal ju uzatvoriť kameň v hrobe a nedokáže ju zastaviť ani karanténa. Táto správa sa musí šíriť do celého sveta, správa o tom, že je tu ktosi, kto je mocnejší ako smrť a do nášho sveta prináša život. Táto radostná správa priniesla radosť všetkým, ktorí ju počuli. Vysušila slzy beznádeje a smútok premenila na radosť. Po tme, v ktorej sa ľudstvo nachádzalo napokon vyšlo slnko. Možno aj my sa v tomto čase nachádzame v akejsi tme beznádeje, neistoty a smútku, ktorý je podobný smútku apoštolov, ktorý prežívali po potupnej smrti svojho majstra za zatvorenými dverami večeradla. Aj my tak ako oni sme zatvorení vo svojich domovoch a cítime strach. Pýtame sa, čo bude, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Ale všetci veľmi dobre vieme, že na Kalvárii sa veľkonočný príbeh nekončí, on pokračuje ďalej až k veľkonočnému ránu, ktoré všetkých napĺňa neskonalou radosťou. Radosťou, ktorá nevychádza z prázdneho hrobu, ale zo stretnutia so zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý bol umučený a žije.
Všetkým vám zo srdca želám aby ste aj počas tohtoročných Veľkonočných sviatkov, ktoré budú určite iné na aké sme boli zvyknutí, na vlastnej koži zažili toto stretnutie, stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý rozptýli každú neistotu a zaženie všetok strach z našich sŕdc. Buďme vnímaví aby sme všetci zaregistrovali tie krásne slová, ktoré kedysi povedal ženám pri prázdnom hrobe, slová, ktoré rozptýlili neistotu a radikálne zmenili ich život: „Nebojte sa!“
Nech Zmrtvychvstalý Pán rozptýli strach v našich srdciach a nech nás naplní istotou a radosťou, ktorou horeli srdcia všetkých, ktorí sa s ním po jeho zmŕtvychvstaní stretli.
farár B. Varga
-
Posledná aktualizácia: nedeľa, 12. apríl 2020, 20:05
SLOVO ARCIBISKUPA KŇAZOM A VERIACIM
- Podrobnosti
Milí oltárni spolubratia, drahí veriaci, nikto z nás si nepomyslel, že takto budeme prežívať pôstne obdobie, nútení zostať doma. Nikomu z nás by ani na okamih nenapadlo, že kostoly budú aj na Veľkú noc zatvorené a bez účasti našich veriacich budeme slúžiť sv. omše.
Nevieme, čo nás ešte čaká, ani ako dlho potrvá zápas o skrotenie tohto zákerného a očami neviditeľného záškodníka, ktorý ruinuje zdravie a životy ľudí, zvlášť tých najslabších a najzraniteľnejších, ktorým sme zaviazaní svojou úctou, láskou, starostlivosťou a musíme si ich osobitne chrániť – veď sú to naši rodičia, starí rodičia, príbuzní a priatelia.
Mnohí hovoria, a s tým plne súhlasím, že je to čas, ktorý preveruje naše charaktery a naše vzťahy. Poviem otvorene, je to tvrdá skúška, test, aký tu doteraz nebol. Po tieto dni vďaka spravodajstvu médií môžeme vidieť ako na celom svete pribúda infikovaných a ťažko chorých na prístrojoch, ako sú vyčerpaní lekári, zdravotníci, ošetrujúci a mnoho ďalších v rôznych službách. Vnímame bolesť a slzy ľudí, ktorí prišli o svojich drahých. S dojatím pozorujeme toľko obetavosti, dobrovoľníctva, nezištnej pomoci, spolupatričnosti, zomknutia a povzbudenia, že to spolu zvládneme. Tieto skutočné obrazy zo sveta vyzývajú každého z nás prehĺbiť vzťahy priateľstva, obetavej spolupráce a štedrej pomoci a blízkosti. Je to skutočne čas pre svedectvo našej kňazskej viery a lásky.
Všetkým na silno utkvel obraz ako pápež František osamelo, s námahou, v pokore a s dôverou kráčal prázdnym priestorom pred bazilikou sv. Petra ku krížu s Ukrižovaným a k ikone Panny Márie. Na záver adorácie vzal do svojich rúk Eucharistického Krista, aby požehnal druhým.
Našou úlohou v tomto čase je robiť to isté. Postaviť sa s prosebným srdcom pred Ukrižovaného, zverovať pod ochranu Panny Márie naše farnosti. Prosiť, vyprosovať, modlitbou sprevádzať jeden druhého. Zvolávajme na seba Božie požehnanie. Myslime tiež na to, že okrem našich modlitieb je potrebná aj viditeľná konkrétna pomoc. Teraz je naliehavý čas pre skutky milosrdenstva, pre tichú službu.
Vyprosujem vám duchovnú silu, rozvážnosť, odvahu, vnútorný pokoj, silnú vieru a radosť prameniacu z istoty, že vzkriesený Ježiš je neustále s nami.
+ Mons. Bernard Bober
arcibiskup - metropolita
-
Posledná aktualizácia: nedeľa, 12. apríl 2020, 20:05
ZÍSKANIE ÚPLNÝCH ODPUSTKOV
- Podrobnosti
V týchto dňoch môže každý veriaci získať úplné odpustky, keď sa pomodlí za skončenie epidémie koronavírusu, za úľavu pre nakazených týmto vírusom a za večnú spásu tých, ktorých si Pán povolal k sebe. Využime túto možnosť modlíme sa za chorých a umierajúcich, prosme o skončenie epidémie a získajme úplné odpustky. Dávame vám do pozornosti dekrét apoštolskej penitenciárie:
Dekrét Apoštolskej penitenciárie o udeľovaní mimoriadnych odpustkov veriacim v aktuálnej situácii pandémie
Udeľuje sa dar mimoriadnych odpustkov pre veriacich postihnutých chorobou Covid-19, bežne nazývanou koronavírus, ako aj zdravotníckym pracovníkom, rodinným príslušníkom a všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom, aj modlitbou, o týchto starajú.
„V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí“ (Rim 12, 12). Slová, ktoré napísal sv. Pavol Cirkvi v Korinte zaznievajú celými dejinami Cirkvi a usmerňuje zmýšľanie veriacich, ktorí čelia utrpeniu, chorobe a nešťastiu.
Prítomná chvíľa, v ktorej sa teraz nachádza celé ľudstvo, ohrozované neviditeľnou a zákernou chorobou, ktorá už pred nejakou dobou mocne zasiahla do života všetkých a stala sa jeho súčasťou, deň za dňom vzbudzuje úzkostné strachy, nové neistoty a predovšetkým rozširuje fyzické i morálne utrpenie.
Cirkev, podľa príkladu svojho božského Učiteľa, mala vždy na srdci pomoc chorým. Ako uviedol Ján Pavol II. zmysel ľudského utrpenia je dvojaký: „Je nadprirodzený, lebo je zakotvený v božskom tajomstve vykúpenia sveta; súčasne je aj hlboko ľudský, lebo človek v ňom nachádza seba samého, svoju ľudskosť, svoju dôstojnosť, svoje poslanie.“ (apošt. list Salvifici doloris, 31).
V ostatné dni aj pápež František ukázal svoju otcovskú blízkosť a znovu zopakoval svoju výzvu neprestajne sa modliť za chorých na koronavírus.
Aby všetci tí, čo trpia v dôsledku Covid-19, práve v tajomstve tohto utrpenia mohli objaviť „Kristovo vykupiteľské utrpenie“ (tamtiež 30), Apoštolská penitenciária, ex auctoritate Summi Pontifics, dôverujúc v slová Krista Pána a v duchu viery zvažujúc aktuálne prebiehajúcu epidémiu a jej prežívanie z pohľadu osobného obrátenia, udeľuje dar odpustkov v zmysle nasledujúceho nariadenia.
Udeľujú sa úplné odpustky
1. veriacim postihnutým koronavírusom, z nariadenia zdravotníckej autority daným do režimu karantény v nemocniciach alebo vo vlastných bytoch, ak sa zrieknu pripútania k akémukoľvek hriechu a duchovne sa pripoja prostredníctvom komunikačných prostriedkov k sláveniu svätej omše, modlitbe svätého ruženca, k nábožnému sláveniu krížovej cesty alebo iným formám pobožností, alebo keď sa pomodlia aspoň Verím v Boha, Otče náš a pobožne budú vzývať Preblahoslavenú Pannu Máriu, obetujúc túto skúšku v duchu viery v Boha a lásky k blížnym, s úmyslom splniť náležité podmienky (sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca) hneď, ako to bude možné.
2. Zdravotnícki pracovníci, rodinní príslušníci a tí, čo nasledujú príklad Milosrdného Samaritána, keď sa vystavujú riziku nákazy, pomáhajú chorým na koronavírus podľa slov božského Vykupiteľa: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13), získavajú tento dar úplných odpustkov za rovnakých podmienok.
3. Apoštolská penitenciária okrem toho ochotne udeľuje možnosť úplných odpustkov pri príležitosti aktuálnej svetovej epidémie aj tým veriacim, ktorí obetujú návštevu Najsvätejšej Sviatosti, eucharistickú adoráciu alebo aspoň polhodinové čítanie Svätého písma či modlitbu svätého ruženca, alebo vykonanie krížovej cesty, alebo modlitbu Korunky Božieho milosrdenstva za to, aby od Boha vyprosili skončenie epidémie, ako aj úľavu pre tých, čo sú ňou postihnutí a večnú spásu pre tých, ktorých si Pán povolal k sebe.
4.Cirkev sa modlí za tých, ktorí nemajú možnosť prijať sviatosť pomazania chorých a viatikum, zverujúc Božiemu milosrdenstvu všetkých a každého jednotlivo na základe spoločenstva svätých a udeľuje veriacim v hodine smrti úplné odpustky, ak sú náležite disponovaní a pravidelne počas života sa modlili nejakú modlitbu (v tomto prípade Cirkev nahrádza zvyčajné tri požadované podmienky). Pre dosiahnutie týchto odpustkov sa odporúča použiť kríž s ukrižovaným Kristom alebo [jednoduchý] kríž (porov. Enchiridion indulgentiarum, 12).
Preblahoslavená Panna Mária, Božia Matka a Matka Cirkvi, Uzdravenie chorých a Pomocnica kresťanov, naša Orodovníčka, nech pomáha trpiacemu ľudstvu, odvráti od nás zlo tejto pandémie a vyprosí nám všetky potrebné dobrá pre našu spásu a posvätenie.
Tento dekrét platí bez ohľadu na akékoľvek iné odlišné nariadenie.
Dané v Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie 19. marca 2020
Mauro Card. Piacenza Krzysztof Nykiel
hlavný penitenciár regent
-
Posledná aktualizácia: štvrtok, 02. apríl 2020, 20:12
VZNEŠENEJŠIA CESTA
- Podrobnosti
O. František Trstenský ponúka zdarma v elektronickej verzii svoju novú knihu “Vznešenejšia cesta” a približuje Pavlovu cestu lásky so želaním, aby sme aj my po nej kráčali. Pavlovo prepojenie viery, náuky a života je pravou podstatou spirituality kresťana. Pavlov hymnus na lásku (1 Kor 12, 31 – 13, 13) patrí medzi najznámejšie texty Svätého písma. Jeho pôvab strhuje a hĺbka nadchýna. Avšak neraz ho vnímame úplne zúžene, len ako liturgické čítanie pre sobášne obrady. Pavol ho nenapísal snúbencom, ale kresťanskému spoločenstvu v Korinte ako konkrétny návod životného štýlu pre Ježišových nasledovníkov. Paradoxne Pavol tento text nenazýva slovom hymnus, ale cestou: „A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem“ (1 Kor 12, 31).
Link na stiahnutie TU
-
Posledná aktualizácia: štvrtok, 02. apríl 2020, 19:48