Od pondelka 16. novembra platia nové pravidla týkajúce sa verejných bohoslužieb

Podrobnosti

Od pondelka je opäť povolené verejne slúženie bohoslužieb aj za účasti veriacich. Platí pravidlo, že v kostole môže byť prítomná polovica z počtu miest na sedenie, to znamená ak je v kostole 100 miest na sedenie do kostola môže prísť 50 ľudí, miesta na státie sa nerátajú. /vo farskom kostole v Sečovciach cca 240 ľudí na jednej sv. omši/

V kostole platí tzv. šachovnicové sedenie, na ktoré sme boli zvyknutí z prvej vlny pandémie. Preto prosíme veriacich aby si opäť sadali na miesta označené značkou. Medzi obsadenými miestami nech ostane vždy jedno miesto voľné a v každom nasledujúcom rade sa neobsadené miesto posunie o jedno do strany - tak, aby ľudia nesedeli v rade za sebou.

Zároveň pamätajme, že zákaz zhromažďovania nebol zrušený. Pre verejné bohoslužby v kostoloch máme presne definovanú možnosť využiť polovicu miest na sedenie, ale nemôžeme pozývať ďalších ľudí, aby zaplnili aj miesto na státie, alebo sa zhromažďovali vo väčších počtoch pred kostolom.

Zdôrazňujeme, že pri vstupe do kostola stále platia všetky hygienické opatrenia: povinné sú rúška, dezinfekcia pri dverách, nepodávanie rúk, nepoužívanie otvorených nádobiek so svätenou vodou, dezinfekcia rúk kňazov pred rozdávaním svätého prijímania, rozdávanie Eucharistie do rúk.

Kostol sa bude otvárať pol hodinu pred sv. omšou.

Spovedať budeme pol hodinu pred všetkými sv. omšami okrem nedeľných.


Vo farskom kostole v Sečovciach budeme mať päť nedeľných svätých omší. Tri sv. omše budú v nedeľu a dve v sobotu večer s platnosťou na nedeľu /17.00, 18.00/. Prosíme veriacich aby rešpektovali skutočnosť, že svätá omša v nedeľu ráno o 8.00 bude vyhradená pre seniorov. Tých, ktorí sa zúčastnia nedeľnej svätej omše v sobotu večer prosíme, nech nejdú v nedeľu na ďalšiu sv. omšu, umožnia tak ostatným veriacim zúčastniť sa na sv. omši.

Ešte stále je v platnosti všeobecný dišpenz od povinnej účasti na nedeľnej sv. omši, preto prosíme seniorov, chronicky chorých a ľudí s príznakmi choroby aby zvážili svoju účasť na sv. omši a radšej ostali doma.

„Kto nebude dodržiavať určené pravidlá, berie na seba zodpovednosť za to, že o uvoľnenie, ktoré sa dosahovalo veľmi zložitým a ťažkým spôsobom, znovu prídeme a sväté omše budú opäť slúžené bez účasti verejnosti!“


Môže byť čas pandémie požehnaným časom?

Po dlhšom čase kedy veriacim nebolo umožnené zúčastňovať sa na svätých omšiach je verejné slávenie opäť povolené. Od pondelka sa budeme môcť stretávať pri spoločnom slávení. Nakoľko prežívame neľahké časy, všetkých vyzývame k ohľaduplnosti, trpezlivosti a tolerancii. Tešme sa z ponúknutej možnosti, že sa opäť budeme môcť, aj keď v obmedzenom množstve, zúčastňovať na svätých omšiach. Nenechajme sa strhnúť večne nespokojnými ľuďmi, provokatérmi, ktorí nikdy s ničím nie sú spokojní a keď sa niečo povolí chcú zasa čosi iné, len aby ukázali, že oni „najlepšie“ vedia čo je správne a osožné. „Kto nebude dodržiavať určené pravidlá, berie na seba zodpovednosť za to, že o uvoľnenie, ktoré sa dosahovalo veľmi zložitým a ťažkým spôsobom, znovu prídeme a sväté omše budú opäť slúžené bez účasti verejnosti!“

Druhá vlna pandémie, ktorú v týchto dňoch prežívame je veľmi zložitá, no uvedomme si, že aj tento čas máme od Boha a máme ho čo najlepšie využiť. Aj keď často krát počúvame z úst ľudí, s ktorými sa stretávame ponosy a smútok: „čo len bude s Cirkvou, ľudia úplne prestanú chodiť do kostolov, mladých už do kostolov nedostaneme“, nebuďme smutní, ale uvedomme si, že toto nie je naša starosť, lebo hlavným zodpovedným za Cirkev je ktosi iný. Cirkev patrí Bohu. Ona je tou tajomnou nevestou Kristovou, a keď Boh bude chcieť, on sa postará, aby sa ľudia, ktorí sa nám stratili vrátili späť do našich kostolov. Nelamentujme nad situáciou, ktorú prežívame, nebuďme malomyseľní, lebo nie my sme za ňu zodpovední, nie my sme jej pôvodcami, ale snažme sa čas, ktorý nám je daný prežiť čo najlepšie.

Verím, že aj vy ste počas dní pandémie mali možnosť stretnúť veľmi veľa úžasných ľudí. Snáď to bola pani v obchode, ktorá vás s úsmevom na tvári obslúžila, pani za prepážkou na pošte, ktorá napriek tomu, že tam sedela celý deň sa na vás usmiala a počastovala milým slovom, alebo lekár, ktorý vás napriek tomu, že celý víkend slúžil, v pondelok popoludní ošetril. A mohol by som pokračovať ďalej. Mnohí z tých, ktorých sme stretli dokázali s úsmevom na tvári nezištne pomôcť, boli plní nádeje, dokázali sa podeliť. Boli to ľudia, ktorí sa dokázali bez váhania zapojiť do dobrého diela a boli vždy optimisticky naladení, nenechali sa nikým znechutiť ani odradiť. Koľkí v týchto dňoch nám prejavili svoju lásku, trpezlivosť, nešírili okolo seba paniku, ktorej mnohí podľahli, ale snažili sa priviesť tých druhých skôr k akejsi spoluzodpovednosti. Koľkí otcovia, koľké mamy i učitelia v školách sa snažili ukázať deťom malými gestami, správnymi postojmi ako čeliť a prechádzať krízou, ktorú prežívame a to prispôsobením svojich zvykov, povznesením sa a vytrvalou modlitbou. Koľkí ľudia sa denne modlili, prinášali obety a prihovárali sa za dobro všetkých. Ale na strane druhej nikto z nás sa nevyhol ľuďom z „druhej strany“, ľuďom, ktorým chýbala dobrota, chýbala láska, chýbala ochota priložiť ruku k dielu, ľuďom, ktorí neboli ochotní sa podeliť, neboli ochotní pomôcť. Večne boli ufrflaní, nespokojní, stále na všetko nadávali, okolo seba šírili nepokoj a svojimi slovami neustále urážali tých druhých.

Pevne verím, že všetci napriek ťažkostiam, ktorým musíme dennodenne čeliť sa snažíme patriť medzi ľudí s úsmevom na tvári, medzi ľudí, ktorí napriek pandemickej situácii, ktorú prežívame sa snažia dobre využiť čas, ktorý je nám daný, radi pomôžu, šíria pokoj, lásku, porozumenie a kdesi hlboko vo svojom srdci pevne veria, že ktosi iný má veci pod kontrolou.

Neďaleko sú sviatky, počas ktorých si budeme pripomínať, že Láska s veľkým L vstúpila do nášho sveta, ale tak ako svetlo vstupuje do tmy aby ju prežiarilo, aj Láska vstupuje do ťažkých dní života, do melanchólie, bolesti a smútku aby nad tým všetkým zvíťazila. No táto Láska nikdy nevstupuje priamo, ale sprostredkovane, cez ľudí, s ktorými sa dennodenne stretávame. Umožníme svojou dobrotou, porozumením, dobrým slovom, úsmevom na tvári vstúpiť Bohu do nášho sveta, aby ho prežiaril a aj v týchto neľahkých časoch naplnil optimizmom, porozumením a radosťou?

farár B. Varga   

Posledná aktualizácia: sobota, 14. november 2020, 22:04

Oznam pre birmovancov

Podrobnosti

Milí birmovanci, sledujte a učte sa materiály, ktoré máte vo facebook skupine podľa časového rozvrhu tém k príprave: Birmovka 2020/2021 - Sečovce

Posledná aktualizácia: sobota, 14. november 2020, 16:16

Týždeň Cirkvi pre mladých

Podrobnosti

Posledná aktualizácia: sobota, 14. november 2020, 16:13

Spomenuli sme si na nášho rodáka kňaza ThDr. Vojtecha Jenčíka

Podrobnosti

Napriek ťažkým časom, ktoré prežívame v týchto dňoch sme si vo svojich modlitbách, ale aj pri Pánovom oltári spomenuli na nášho rodáka, kňaza Vojtecha Jenčíka. Vojtech Jenčík sa narodil 22. októbra 1920 a v tomto roku sme si pripomenuli jeho sté nedožité životné jubileum. 

Vojtech Jenčík pochádzal z viacdetnej rodiny, v ktorej sa narodil ako prvý. 31. októbra v tom istom roku bol pokrstený v gréckokatolíckom kostole miestnym farárom Štefanom Jaczkom. Základné vzdelanie získal v Gréckokatolíckej ľudovej škole v rodných Sečovciach. 1. septembra 1926 nastúpil do prvého ročníka spolu so svojim mladším bratom Jozefom. Bol usilovným žiakom, o čom svedčia vynikajúce známky na jeho vysvedčeniach. Po ukončení ľudovej školy sa prihlásil na prijímacie pohovory do Reálneho gymnázia v Michalovciach. Nakoľko prijímacie pohovory urobil veľmi dobre bol ihneď prijatý do druhého ročníka. Napriek snahám a usilovnosti druhý polrok bol preňho náročný a učivo nezvládol. Preto ročník musel opakovať ešte raz. Počiatočný neúspech ho neodradil a hoci každý deň vlakom cestoval do Michaloviec, celé gymnaziálne štúdium  ukončil s vyznamenaním 11. júna 1940.

Po ukončení štúdií je vnútorne presvedčený, že jeho životným poslaním je kňazstvo. Obrovský vplyv na dušu mladého človeka a jeho duchovný vývin počas gymnaziálnych štúdií mal kňaz Dr. Štefan Hlaváč, ktorý v tom čase na gymnáziu vyučoval. U študentov bol veľmi obľúbený. A možno práve osobné stretnutia s Dr. Štefanom Hlaváčom, dobré svedectvo jeho kňazského života ho utvrdili v presvedčení, že si zvolil kňazstvo v západnom obrade.

Po maturite posiela prihlášku na štúdium teológie na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave a na jeseň v roku 1940 začína duchovnú formáciu ku kňazstvu a teologické štúdia. Hneď v prvom ročníku žiada svojho biskupa Jozefa Čárskeho o zmenu rítu. Po nutných administratívnych úkonoch dostáva od Svätej Stolice v októbri 1941 povolenie. K štúdiu pristupoval zodpovedne a s láskou o čom svedčia skvelé výsledky a známky v indexe. Ukončenie teologického štúdia bolo poznačené 2. svetovou vojnou, ktorá sa dotkla aj Bratislavy.  Kňazské svätenia prijal 31. 3. 1945 v Bratislave, z rúk rektora seminára a zároveň biskupa ThDr. Michala Buzalku.

Nakoľko vojna mu bránila vrátiť sa do rodných Sečoviec a spolu so svojimi najbližšími a rodákmi sláviť prvú svätú omšu, ostáva v Bratislave a svoju prvú svätú omšu slávi v Dóme sv. Martina len za účasti kostolníka.

Svoju prvú dispozíciu dostáva 1. apríla 1945 za kaplána do farnosti Dunajská Lužná v Trnavskej diecéze. Po ukončení vojny sa vracia do svojej diecézy a jeho ďalším kaplánskym miestom od 1. júla 1945 je Nižný Hrušov. Aj tu pôsobí len krátko a po roku 1. júla 1946 odchádza za kaplána do Košických Olšan. Ani tu sa však nezdržal dlho, od 1. septembra ho biskup Jozef Čársky povoláva za kaplána do Košíc, do Farnosti sv. Alžbety. Svoje pôsobenie v Košiciach zobral Jenčík veľmi zodpovedne, okrem vzorného plnenia si svojich povinností požiadal biskupský úrad o možnosť pokračovať v teologických štúdiách  na Rímskokatolíckej fakulte v Bratislave. Po odsúhlasení štúdia biskupom Čárskym sa mladý kňaz horlivo pustil do štúdia. Poslednú skúšku urobil 14. septembra 1950 a obhájil doktorskú prácu.

Okrem doktorandského štúdia sa Jenčík ako kaplán venoval pastoračnej činnosti. Svoj život chcel v prvom rade žiť ako Kristov kňaz, na prvom mieste preňho bola kňazská činnosť, no okrem nej sa venoval aj Katolíckemu kruhu, nacvičoval divadlá, rád sa stretával s mládežou a často ako kňaz chodil aj do väzenia. Jeho aktívna kňazská služba sa stala terčom pozornosti Štátnej bezpečnosti. 2. júna 1952 ako kaplán v Košiciach bol zatknutý a prevezený do vyšetrovacej väzby v Prahe – Ruzyni, kde bol až do 15. októbra 1954. O pobyte vo vyšetrovacej väzbe veľa nehovoril, no veľmi kruté zaobchádzanie vo väzbe sa podpísalo pod jeho zdravie. Po dvojročnom pobyte vo vyšetrovacej väzbe bol odsúdený za činy velezrady na 16 rokov odňatia slobody a prepadnutie všetkého majetku. Ako väzeň vystriedal viacero väzenských staníc: v Prahe na Pankráci, vo Valdiciach, v Rtyni v Podkrkonoší, v Mírove a Jáchymove. Čítať ďalej

Čítať ďalej...

Posledná aktualizácia: piatok, 06. november 2020, 13:27

Spomienka na všetkých verných zosnulých

Podrobnosti

2. novembra 2020 sme ako Vaši duchovní otcovia farnosti zapálili sviecu za Vašich blízkych zosnulých a položili na oltár Vaše úmysly. Alfa i Omega. Proti nádeji v nádeji uverili...

Posledná aktualizácia: pondelok, 02. november 2020, 19:40