Jarná zbierka pre charitu
- Podrobnosti

Chudobným, núdznym a trpiacim sa snaží každý deň pomáhať Arcidiecézna charita Košice prostredníctvom svojich služieb a zariadení v celej Košickej arcidiecéze. Pomoc tisíckam ľudí môže realizovať aj vďaka štedrosti veriacich v pravidelnej jarnej zbierke na charitu v chrámoch. Pomôžte podporou rozvíjať charitné dielo.
Podporte jarnú zbierku na charitu
-
Posledná aktualizácia: sobota, 20. február 2021, 21:59
PASTIERSKY LIST Konferencie biskupov Slovenska k stému výročiu vysviacky biskupov a pri príležitosti sčítania obyvateľstva
- Podrobnosti

v našom živote sú vzácne výročia, ktoré sa stávajú výzvou. Výzvou zastaviť sa, stíšiť sa a zamyslieť i veľkodušne „chváliť slávnych mužov“ – pre ich činy, múdrosť, udatnosť a obetavosť – ako nám to pripomínajú už starozákonné knihy (porovnaj Knihu Sirachovcovu 44,1-5,12).
Výročia a jubileá sú v našich životoch dôležité na oživenie pamäti, ocenenie hodnôt, možnosť poďakovať, prejaviť ochotu a pokračovať v začatom diele.
K významným výročiam v živote Cirkvi na Slovensku patrí aj storočnica vysviacky troch biskupov v Nitre 13. februára 1921: Mariána Blahu pre Banskobystrickú diecézu, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišskú diecézu.
Dobová tlač nazvala túto radostnú skutočnosť „takým veľavýznamným historickým dňom, akým bol deň, v ktorom dal Štúr Slovákom slovenčinu za jednotný národný jazyk“. Pri vysviacke biskupov išlo o závažný medzník v usporiadaní náboženského života na území Slovenska v rámci prvej Česko-Slovenskej republiky. V tomto usporiadaní vidieť aj úsvit vzniku budúcej Slovenskej cirkevnej provincie (1977).
Dôvera vložená do nových biskupov bola v nasledujúcich rokoch v celom rozsahu naplnená. Stali sa nielen správcami, ale predovšetkým otcami zvereného ľudu. Ich plné nasadenie za dobro veriacich bolo cítiť v mnohých oblastiach života, no najmä v duchovnej oblasti. Očividne nastala obroda náboženského života. Nevídaný rozmach dosiahlo – okrem iného – misijné hnutie, keď sa Slovensko stalo jednou z popredných krajín Európy v podpore misií. Budovanie duchovných i hmotných hodnôt prinieslo bohaté ovocie. Už po uplynutí niekoľkých rokov a z mnohých ďalších žila Cirkev nasledujúce desaťročia, ba žije až doteraz. Ich náboženské úsilie bolo, žiaľ, najmä u Božieho služobníka Jána Vojtaššáka poznačené neprajnosťou zo strany nastupujúceho ateistického režimu, nespravodlivým súdom a dlhým väznením.
Keď si s vďačnosťou pripomíname vysviacku troch slovenských biskupov ako významný historický medzník, nemôžeme nevidieť jeho korene, ktoré siahajú až do cyrilo-metodského obdobia. Nitra totiž bola zvolená pred sto rokmi ako miesto konsekrácie biskupov práve pre svoju historickosť, ako „mesto Metodovo“, a pôsobenie týchto biskupov bolo pokračovaním v brázde cyrilo-metodskej misie.
Dnešný deň sa v univerzálnej Cirkvi slávi ako sviatok svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Veď oni svojím významom presiahli dobu, v ktorej pôsobili. Vytvorili hodnoty dodnes nábožensky a kultúrne formujúce a stvárňujúce národy Európy, ba i sveta. Ich posolstvo v čase zrodu kresťanskej Európy bolo – osobitne pre slovanské národy – zvlášť potrebné a ostáva aktuálne až do súčasnosti.
Oživotvorenie cyrilo-metodských hodnôt je inšpiratívne aj pre dnešného človeka, v časoch, keď sa zdanlivo končí a zaniká tradičná kultúra, pribúdajú pocity neistoty, úzkosti a vyprázdnenosti. Solúnski bratia sú aj dnes poslami nádeje. Potvrdzujú, že náboženské, kultúrne a duchovné úsilie má svoj zmysel,a že je to dlhodobý proces „odovzdávania a prijímania“. Mali by sme sa k ich posolstvu v plnej miere a v správnej podobe vrátiť ako k fundamentu, ktorý má svoju stabilitu. Slová pápeža sv. Jána Pavla II. – vyrieknuté 30. júna 1995 pred tristotisícovým zástupom prevažne mladých, v Nitre-Janíkovciach – stále platia: „Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte.“
Drahí bratia a sestry, zveľaďujeme dar viery aj tým, že sa budeme k náboženským hodnotám hlásiť v nasledujúcich dňoch pri sčítaní obyvateľstva.
„Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach,“ povedal Pán Ježiš v evanjeliu (Matúš 10,32). Využime, každý osobne, aj túto príležitosť, aby sme potvrdili svoju prináležitosť ku Kristovi a k jeho Cirkvi.
Zároveň si pripomeňme, že naša viera nemôže zostať iba „na papieri“, ale má sa uskutočňovať konkrétnym spôsobom:
– v modlitbe, bohoslužbe, v praktizovaní lásky k Bohu a k blížnemu, v prejavoch telesného aj duchovného milosrdenstva.
Nastávajúci čas je možnosťou hovoriť o viere, pozývať k nej tých, ktorí sa vzdialili, intenzívnejšie svedčiť o pôsobení Boha v našich životoch;
aby svet aj naším prostredníctvom počul o jeho láske, aby sa nielen skrze naše slová, ale najmä skutky dozvedel o jeho dobrote.
Veľa sme od Pána Boha dostali: veľkodušne, bezodplatne, štedro. Pripomeňme si to, a prijatú veľkodušnosť a štedrosť aj my odvážne prejavujme.
„Modlitbou nezmeškáš, almužnou neschudobnieš“, učili naši rodičia. Praktizujme to aj v dnešnej dobe. Robme, čo je v našich silách, aby nik nezostal pozadu, vylúčený, skartovaný – ako nám to pripomína Svätý Otec –, aby sa na nikoho nezabudlo.
Aj pri očakávanom sčítaní – drahí bratia kňazi, milí veriaci –, buďme vo farnostiach ochotne nablízku tým, ktorí nemajú k dispozícii moderné technológie. Pomôžme najmä seniorom a bratom a sestrám, ktorí môžu mať obavy, či ťažkosti s elektronickými prostriedkami. Vydávajme v každej situácii vynachádzavé, živé svedectvo o viere, ktorú sme od predchádzajúcich generácií prijali, o nádeji a láske, ktoré uchovávame v našich srdciach.
Na záver sa modlíme so zomierajúcim svätým Konštantínom-Cyrilom, ktorého deň narodenia pre nebo (štrnásty február 869) si dnes pripomíname:
„Pane, Bože môj, zachovaj verné stádo, nad ktorým si ustanovil mňa, nie súceho a nehodného svojho sluhu. Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby. [...] Všetkých spoj do jednoty, učiň ho ľudom znamenitým, jednomyseľným v pravej viere [...] spravuj ich svojou mocnou pravicou, skry ich pod ochranu svojich krídel, aby všetci chválili a slávili tvoje meno“ (porovnaj: Život Konštantína, osemnásta kapitola).
V úsilí o zachovanie týchto hodnôt vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi.
-
Posledná aktualizácia: nedeľa, 14. február 2021, 19:59
Zrušenie verejného slávenia Bohoslužieb za účasti veriacich
- Podrobnosti
Z tohto dôvodu sa v našej farnosti až do odvolania sv. omše za účasti verejnosti slúžiť nebudú. Zapísané úmysly v Sečovciach sa budú slúžiť podľa dátumu, na ktorý boli prijaté.
-
Posledná aktualizácia: utorok, 09. február 2021, 22:35
Ponuka štúdia na Teologickej fakulte v Kšiciach a v Kňazskom seminári v Košiciach
- Podrobnosti
1. v bakalárskych študijných programoch: v odbore Sociálna práca - štúdium rodiny a sociálnej práce; v odbore Učiteľstvo - učiteľstvo náboženskej výchovy
2. v magisterských študijných programoch: v odbore Teológia - katolícka teológia; v odbore Učiteľstvo - učiteľstvo náboženskej výchovy
3. v doktorandských študijných programoch: v odbore Teológia - katolícka teológia; v odbore Sociálna práca - charitatívna a misijná práca.
Termín podania prihlášky na bakalárske a magisterské štúdium: do 30. apríla 2021.
Termín podania prihlášky na doktorandské štúdium: do 10. júna 2021.
Ďalšie informácie nájdete na stránke www.tf.ku.sk, v časti Uchádzači o štúdium.
Master v teológii manželstva a rodiny
Inštitút náboženských vied pri Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, Košická arcidiecéza a Akadémia Karola Wojtylu otvára prihlasovanie na nový akademický rok 2021/2022 v programe Master v teológii manželstva a rodiny. Program je určený pre osobnú a profesionálnu formáciu jednotlivcov, manželských párov, odborníkov, kňazov, zasvätených a budúcich koordinátorov pastorácie rodín vo farnostiach v oblasti zameranej na manželstvo a rodinu z pohľadu teológie a spoločenských vied. Lektormi programu sú kňazi, manželia - odborníci zo Slovenska a zahraničia. Štúdium trvá dva roky. Program garantuje Mons. Marek Forgáč, pomocný košický biskup. Prihlásiť sa je možné do 30. apríla 2021. Viac informácií na www.tf.ku.sk, v časti Štúdium a vzdelávanie/Kontinuálne vzdelávanie.
Povolaný ku kňazstvu
Kto cíti povolanie ku kňazstvu, môže sa prihlásiť do Kňazského seminára v Košiciach a zároveň na štúdium katolíckej teológie na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v akademickom roku 2021/2022. Prihlášky sa podávajú do 31. marca 2021 elektronicky na stránke Teologickej fakulty (stupeň štúdia: I./I.II.; názov programu: katolícka teológia) a zároveň tiež treba poslať poštou vyplnené tlačivo (ŠEVT) spolu s prílohami (podrobnosti na stránke) na adresu Teologickej fakulty Katolíckej univerzity. Medzi podmienky prijatia patrí: mravný a bezúhonný život kresťana,ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka, odporúčanie farára v mieste trvalého bydliska, lekárske potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti. Viac informácii nájdete na stránke Kňazského seminára sv. Karola Boromejského http://www.kske.sk/?option=podmienky alebo na stránke Teologickej fakulty Katolíckej univerzity: Teologická fakulta <https://www.ku.sk/index.php/fakulty-a-pracoviska/teologicka-fakulta.


-
Posledná aktualizácia: utorok, 09. február 2021, 22:11
Sviatky s Covid 19
- Podrobnosti
Epidemiologická situácia nie je priaznivá. Deň čo deň narastá počet nových prípadov Covid 19 a chorých máme už aj medzi sebou. Už to nie je len nákaza, o ktorej sa dozvedáme z médií, ale jej ničivé následky môžeme pozorovať aj okolo seba. Napĺňajú sa nemocnice a podľa štatistík takmer každý dvadsiaty človek je pozitívny. Enormný nárast pozitívnych prípadov je výsledkom nášho nezodpovedného správania sa spred minulých dní, kedy sme mnohé nariadenia brali na ľahkú váhu a ignorovali ich.
Mnohí, aj z našej farnosti, sme skončili v karanténe, stretli sme sa s pozitívnymi ľuďmi alebo aj nám samým bol diagnostikovaný Covid 19. Aj keď je situácia veľmi vážna, mnohí epidemiologické opatrenia ignorujú, berú ich na ľahkú váhu a dokonca sú aj takí, ktorí ironicky poznamenajú: „Mne nebude nikto hovoriť, čo mám robiť, nikto mi nebude nič zakazovať, veď ja viem, čo mám robiť a ako sa mám správať.“ A práve v takýchto situáciách vidíme, ako sa z našej spoločnosti vytráca ľudská zodpovednosť, ohľaduplnosť i láska k tým druhým a namiesto toho prekvitá sebectvo a egoizmus.
Prosíme vás, aby ste, ak ste pozitívni, alebo ak ste sa stretli pozitívnymi ľuďmi, alebo máte príznaky ochorenia radšej ostali doma a nešli na sv. omšu. Vyhnite sa stretávaniu sa s ľuďmi, aby ste sa nenakazili alebo aby ste nenakazili tých druhých.
Ešte stále je v platnosti všeobecný dišpenz od povinnej fyzickej účasti na nedeľných bohoslužbách, ktorý udelili naši biskupi 1.10.2020 a platí až do odvolania.
Rok, ktorý sme prežili, bol určite ťažký, ale aj poučný. Tento rok nás pozval k inému prežívaniu viery, prežívaniu viery v malom okruhu vlastnej rodiny a budovaniu rodinnej cirkvi na základe všeobecného kňazstva, ale aj k jej obnove, k tomu, aby sme sa zamerali na podstatu, zatiahli na hlbinu a čo sa týka prežívania viery šli trochu viac do hĺbky.
Roky nás učili, že nedeľu máme svätiť zdržiavaním sa od prác a účasťou na svätej omši. Bežné pre každého z nás bolo, že v nedeľu sme cela rodina šli na sv. omšu. Patrilo to k našej nedeli. Účasť na nedeľnej svätej omši nás mala priviesť k vytvoreniu a posilneniu spoločenstva s Nebeským Otcom, ale aj s ostatnými veriacimi.
No okrem tohto cirkevného prikázania existuje aj Boží príkaz, ktorý nám hovorí, že sviatočný deň máme svätiť. Dni, ktoré prežívame nás učia, že konkrétny spôsob svätenia sviatočného dňa, na ktorý sme boli roky zvyknutí sa môže za určitých okolností zmeniť bez toho, žeby to bolo porušením Božieho príkazu.
Keď sa nemôžeme fyzicky zúčastniť na sv. omši, mnohí sa snažíme prežívať nedeľu tak, že sledujeme prenosy sv. omší cez médiá. Určite je to veľmi dobré a osožné, ale sv. omša cez internet nie je platnou sv. omšou. Sledujeme ju preto, lebo nám pomáha zapájať sa do spoločenstva veriacich, s ktorým sa spoločne modlíme. Slúži k duchovnému dobru.
Naše prežívanie viery však nemôžeme zredukovať len na účasť na nedeľnej sv. omši. Pôjdem na sv. omšu, pozriem si sv. omšu v televízii a mám pokoj. Všetko je splnené.
Skúsme možno rovnaký čas v nedeľu, keď nemôžeme ísť na sv. omšu venovať modlitbe, čítaniu Svätého písma. Prežime nedeľu ináč, ako sme boli doposiaľ zvyknutí. Zložme z poličky zaprášené sv. písmo, zapáľme na stole sviecu a spolu s deťmi si z neho v rodine niečo prečítajme. Spoločne rozjímajme, uvažujme nad Božím slovom a modlíme sa, či už modlitbu posvätného ruženca, korunku, časť z liturgie hodín, alebo iné modlitby, ktoré poznáme. Spoločne sa rozprávajme o viere, o tom ako sme prežili uplynulý týždeň, ktorý je za nami, v ktorých momentoch sme cítili Božiu pomoc a požehnanie vo svojom živote, odprosme Boha, ak nám niečo nevyšlo, alebo ak sme pochybili, ale nezabudnime ani na slova vďaky voči Bohu za všetky jeho dobrodenia. Určitý čas venujme Bohu.
Aj takéto prežívanie nedele, ktoré spočíva v budovaní, prehlbovaní osobného vzťahu s Bohom i spoločenstvom, v ktorom žijem, je jedným zo spôsobov slávenia sviatočného dňa.
Vymeňme sledovanie bohoslužieb za spoločnú modlitbu v rodine a vytvárajme živú domácu cirkev uprostred, ktorej Kristus bude mať svoje pevné miesto. Spoločná modlitba v rodine má svoju hodnotu a jej pravidelné praktizovanie je niekedy oveľa ťažšie ako chodenie do kostola alebo sledovanie sv. omše prostredníctvom médií.
Spoločná modlitba, prežívanie nedele v kruhu rodiny môže do našich rodín priniesť oveľa viac duchovného úžitku. Áno je pravda, že modlitba nikdy nenahradí svätú omšu, ale pre všetkých nás sa môže stať prirodzenou súčasťou prežívania nedele.
Aj keď nebudeme môcť prvé dni Nového roka prežiť spoločne v našich kostoloch, skúsme sa hlbšie zjednotiť s tými, ktorých máme okolo seba, vo svojej blízkosti, vo svojich domácnostiach, vo svojich rodinách. Nájdime si čas na vzájomnú modlitbu, rozhovor, prejavme si svoju lásku a toho Krista, ktorý vstúpil do nášho sveta počas Vianočných sviatkov snažme sa objaviť v tvárach ľudí, s ktorými žijeme pod jednou strechou.
Želám a vyprosujem Vám všetko dobré do Nového roka, hojnosť Božích milostí a požehnania.
farár B. Varga
-
Posledná aktualizácia: štvrtok, 31. december 2020, 20:49