SVÄTÉ OMŠE OPÄŤ POVOLENÉ AJ ZA ÚČASTI VEREJNOSTI

Podrobnosti

Od stredy 6. mája budú obnovené verejné bohoslužby, ktoré však budú podliehať viacerým obmedzeniam a za dodržiavania protiepidemických opatrení. Koronavírus je spojený s väčším zdravotným rizikom najmä pre starších: svoju prítomnosť na bohoslužbách nech preto veriaci vo vyššom veku ešte zvážia. Účasť na bohoslužbách nie je povinná a stále ostáva v platnosti dišpenz od účasti na nedeľnej či sviatočnej sv. omši. Vysielania bohoslužieb prostredníctvom katolíckych a verejnoprávnych médií budú pokračovať ďalej. Na sv. omšu neprichádzajte, ak ste chorí, ak máte príznaky koronavírusu a keď sa nachádzate v období povinnej karantény.

Verejné bohoslužby sa počas trvania opatrení musia sláviť v obmedzenom režime. Pri sv. omšiach sa vyžaduje nevyhnutná stručnosť, aby sa čas sv. omše zbytočne nenaťahoval.

1. Keďže v danej fáze ešte nie je možné naplno využiť kapacitu chrámov, sedenie v kostole je dovolené v každej druhej lavici po krajoch pri zachovaní dvojmetrovej vzdialenosti medzi osobami (okrem členov spoločnej domácnosti). Teda „pravidlo združeného sedenia ľudí z jednej domácnosti“ v interiéri kostola je povolené. Miesta na sedenie, budú v našom kostole vyznačené bielymi štvorčekmi nalepenými na sedáku lavice, alebo na stoličkách, ktoré budú rozmiestnené v kostole vo vzdialenosti 2 metre od seba. /prosíme stoličky neposúvajte/. 

Sväteničky zostávajú prázdne, v laviciach nenechávajte knižky, texty či ružence!

Po naplnení kapacity kostola, služba, ktorá bude pri vstupe, pri zadných dverách /vchádzať sa bude cez zadné dvere a vychádzať cez všetky/ vás poprosí, aby ste ostali vonku na námestí alebo v parku okolo kostola, kde sa budete môcť tak isto zúčastniť svätej omše prostredníctvom zvukového prenosu. Vonku je tak isto potrebné dodržiavať rozostupy 2 metre medzi osobami.

2. Každý kto vstupuje do kostola musí mať na tvári ochranné rúško a pri vstupe si musí vydezinfikovať ruky dezinfekčným prostriedkom, ktorý bude k dispozícii na stolíku.
 

3. Sväté prijímanie sa v tomto čase podáva na ruku a bude sa podávať ak bude potreba aj vonku aby ľudia, ktorí stoja vonku, nemuseli prechádzať celým kostolom dopredu. Aj v rade na sv. prijímanie musíme dodržať predpísaný odstup. Toto výnimočné (dočasné) prijímanie na ruku v tomto ťažkom období nie je hriech. Ježiš sa neštíti nášho tela, dokonca sa narodil v špinavej maštali. Jediná prekážka k hodnému sv. prijímaniu je nečisté ľudské srdce. Kto by z vážneho zdravotného dôvodu nemohol prijať Eucharistiu do rúk, nech na to upozorní kňaza pred bohoslužbou, a príde na sväté prijímanie na záver, ako posledný.

4. Vo farskom kostole v Sečovciach máme štyri nedeľné sväté omše, prosíme veriacich aby rešpektovali skutočnosť, že svätá omša v nedeľu ráno o 8.00 bude vyhradená pre seniorov nad 65 rokov. Ak seniori budú mať mladší sprievod, ten nech radšej zostane vzadu alebo vonku. /Ak prídete na inú sv. omšu nikto vám nebude brániť ani vás nevyhodí z kostola, ale uvedomte si, že hlavným úmyslom zavedenia sv. omše pre seniorov nie je vaša diskriminácia, ale ochrana vášho zdravia./ Veriaci, ktorí sa zúčastnia nedeľnej svätej omše v sobotu večer, nemusia ísť v nedeľu na svätú  omšu ešte raz, vyhneme sa tak veľkému počtu ľudí na sv. omšiach v nedeľu.

5. Aj keď je mesiac máj nebudeme sa spoločne modliť májovú pobožnosť ani posvätný ruženec pred sv. omšou z dôvodu aby sme sa čo najkratšie zdržiavali v spoločnom priestore. Na sv. omšu príďte 10 až 15 minút pred začiatkom sv. omše, tak isto po jej skončení po záverečnej piesni opustite kostol.

6. Milodar na kostol môžete dať pri východe z kostola do košíka.

7. Nakoľko uzatvorené priestory nie sú teraz vhodným prostredím na vysluhovanie sviatosti zmierenia spovedať budeme pol hodinu pred všetkými sv. omšami okrem nedeľných na farskom dvore. K sviatosti zmierenia pristupujte s rúškom na tvári a v 2 metrovej vzdialenosti.

Tešme sa z možnosti aspoň takto, aj keď obmedzene, zúčastniť sa na sv. omši a zbytočne neprovokujme nezainteresovaných. Uvedomme si, že východiskovým predpokladom pre otvorenie kostolov bolo spočiatku pravidlo: jedna osoba na 25 m². Vážme si preto, hoci aj takýto ústupok hygienikov v náš prospech. Vydržme a počkajme ešte niekoľko týždňov, pokiaľ sa situácia viac priblíži k normálnemu stavu.

Posledná aktualizácia: piatok, 08. máj 2020, 23:06

Modlitba pred milostivým obrazom Panny Márie Obišovskej

Podrobnosti

Panna Mária Obišovská, Kráľovná posvätného ruženca! Tvoja tvár je skropená krvavým potom a slzami. Trápiš sa kvôli nám. Materinským pohľadom vychádzajúcim zo svätyne na Putnoku nás hľadáš v údoliach našich každodenných starostí a chceš nám pomôcť.

Ty si účinne pomohla našim predkom v čase smrtiacej epidémie a mnohým si u Boha vyprosila uzdravenie tela i duše. Ochraňuj nás a prihováraj sa i dnes za našich chorých. Pomôž aj teraz, keď hriech a falošný pocit sebestačnosti ničí náš národ. Zachráň nás pred sebectvom a pliagou nevery, ktorá rozbíja rodiny. Prinavráť zmierenie a pokoj rozhádaným manželom. Zaháňaj každú hriešnu myšlienku na riešenie problémov rozvodom či potratom. Ujmi sa mladých ľudí, aby sa vedeli obetovať, nebáli sa záväzku manželstva a daru nového života. Poteš aj tých manželov, ktorí chcú, ale nemôžu mať deti.

Nebeská Matka, sprevádzaj učiteľov, vychovávateľov a všetkých predstaviteľov spoločenského života. Vypros im silu a odvahu hlásiť sa k pravým hodnotám kresťanskej viery. Upevni nás v láske k Cirkvi, aby sme pomáhali Svätému Otcovi, biskupom a kňazom pri službe ohlasovania Evanjelia. Oroduj za našu arcidiecézu, aby jej Pán v každom čase daroval dostatok nových duchovných povolaní. Dvíhaj nás svojimi rukami a priveď nás bližšie k Ježišovi, lebo s ním chceme zostať navždy, tu i vo večnosti. AMEN

Imprimatur: Mons. Bernard Bober, arcibiskup - metropolitaABÚ Košice, Prot. č. 374/17

Posledná aktualizácia: piatok, 08. máj 2020, 23:05

VEĽKONOČNÝ POZDRAV 2020

Podrobnosti

Posledná aktualizácia: nedeľa, 12. apríl 2020, 20:05

Nebojte sa!

Podrobnosti

Tohtoročný 10. marec bol pre nás všetkých dňom kedy sa život v našej krajine radikálne zmenil. Kostoly ostali zatvorené, sväté omše sa začali slúžiť bez účasti ľudu a vzájomný kontakt sme obmedzili na minimum. Mnohí z vás, ktorých som mal možnosť počas týchto zložitých dní stretnúť, či už na ulici alebo v obchode ste sa mi posťažovali, že vám veľmi chýba kostol, Eucharistia a cítite sa osamelí. Verte mi, že ani pohľad do prázdneho kostola pri slúžení svätej omše nie je príjemný.

V týchto dňoch keď je nám kostol akosi ďaleko a nemáme doň prístup sa podobáme Izraelskému národu, ktorý sa dostáva po dobytí Jeruzalema Nabuchodonozorom II. do babylonského zajatia. Pre Izraelitov to bolo obdobie obrovského smútku a beznádeje, obdobie skúšky, ktorú Boh dopustil na svoj národ. Nakoľko kult bol viazaný na chrám mnohí si hovorili: „Boh na nás zabudol, je od nás veľmi ďaleko, vôbec sa nedíva. Nemáme chrám, v ktorom sme prinášali obety, nemáme chrám, v ktorom sme sa modlili k svojmu Bohu.“ Počas babylonského zajatia sa náboženská prax vykonávala v súkromných domoch. Namiesto prinášania obetí sa dostáva do popredia modlitba a čítanie posvätných spisov. Počas týchto ťažkých dní nádej ľuďom dodávajú proroci, ktorí ich uisťujú, že tento čas sa raz skončí a oni sa vrátia do svojej zeme, vrátia sa do svojho chrámu. Aj keď toto zajatie bolo ťažké, pre Izraelitov to bol čas, kedy sa upevnila ich viera v jedného Boha a posilnila viera v Mesiáša.

Obdobie, ktoré prežívame mi veľmi pripomína práve toto obdobie života Izrealského národa. Ani my nemôžeme chodiť do kostola, sväté omše sú bez účasti ľudu, nemôžeme pristupovať k sviatosti zmierenia, ku svätému prijímaniu tak ako sme na to boli zvyknutí. Nemôžeme sa stretávať na verejnosti a obmedzené sú aj naše osobné stretnutia. No zároveň je to čas kedy sa skúša náš charakter, naša ľudskosť, naša viera i vytrvalosť.

V týchto dňoch keď máme viacej času na svojich blízkych i svoje rodiny, zjednocujme sa pri spoločných modlitbách, všímajme si ľudí okolo seba viac ako doposiaľ. Buďme tolerantní, ohľaduplní, neodmietajme podať pomocnú ruku tým, ktorí nás poprosia o pomoc, či už je to sused, ktorého nemáme veľmi radi, alebo starý uhundraný otec, ktorého už nemôžeme vystáť. Práve tam, na vonkajšom fóre sa zhmotňuje naše kresťanstvo. A toto všetko nech je umocnené duchovným svätým prijímaním. 

Smútok a bezútešnosť dní, ktoré prežívame zachytil aj pohľad na svätého otca Františka, ktorý v piatok pred udelením požehnania Urbi et Orbi, osamelý kráčal svätopeterským námestím. Vo svojom príhovore nám  povedal: „V tomto našom svete, ktorý Boh miluje viac než my, sme napredovali plnou rýchlosťou a cítili sa silní a schopní na všetko. Lakomí po zárobku, nechali sme sa pohltiť vecami a vyčerpať náhlením. Nezastavili sme sa pred tvojimi výzvami, nepohli nami vojny a planetárne nespravodlivosti, nepočuli sme volanie chudobných a našej ťažko chorej planéty. Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví v tomto chorom svete.“

Situáciou, ktorú práve prežívame ako keby nás Boh chcel donútiť zastaviť sa a hlbšie prežiť obdobie pôstu, ako keby nás chcel priviesť k zmene nášho života i otvoreniu našich sŕdc aby sme si začali viacej všímať tých druhých lebo práve v nich môžeme objaviť jeho samého.            

Izraeliti sa dočkali radosti. Radosť do ich života vstúpila, keď kráľ Kýros osobitným ediktom umožnil všetkým zajatcom vrátiť sa späť do svojej vlasti a obnoviť zničený Jeruzalem i chrám. Určite dni návratu do vlasti neboli ľahké. Po prvotnej eufórii musia čeliť viacerým výzvam, často krát sú znechutení a slabí lebo všetko napreduje veľmi pomaly. No ich vytrvalosť je odmenená obrovskou radosťou, o ktorej čítame v knihe Nehemiášovej /Neh 8,1-18/ o radosti, ktorá po rokoch zachvátila všetkých keď mohli pod vedením kňaza Ezdráša opäť spoločne sláviť Sviatok stánkov.

Pevne verím, že podiel na takejto istej radosti z návratu do našich chrámov budeme mať všetci po skončení obdobia karantény, keď sa  budeme môcť vrátiť späť do našich kostolov a k spoločným sláveniam.    

Babylonské zajatie trvalo určitý čas a až potom prichádza vyslobodenie a radosť, aj my si musíme byť vedomí toho, že musíme prejsť určitým obdobím aby sa veci dali do poriadku a počas tohto času musíme rešpektovať nariadenia a byť ohľaduplní a tolerantní k tým druhým, nepozerať sa len na seba. Tento čas, ktorý práve prežívame je časom rozhodnutia, ako sa rozhodneme? „Koľkí ľudia v týchto dňoch prejavujú trpezlivosť, šíria nádej a snažia sa nezasievať paniku, ale spoluzodpovednosť. Koľkí otcovia, mamy, starí rodičia, či učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť a prechádzať krízou prispôsobením svojich zvykov, povznášať zrak a podnecovať modlitbu. Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých,“ hovorí svätý otec.  Modlitba a tichá služba – toto sú naše víťazné zbrane.

Nikto z nás si určite nemyslel, že takto budeme sláviť aj Veľkonočné sviatky. Ale radostnú zvesť veľkonočného rána kedy Pán Ježiš vstal zmŕtvych nedokázal umlčať nikto. Nedokázal ju uzatvoriť kameň v hrobe a nedokáže ju zastaviť ani karanténa. Táto správa sa musí šíriť do celého sveta, správa o tom, že je tu ktosi, kto je mocnejší ako smrť a do nášho sveta prináša život. Táto radostná správa priniesla radosť všetkým, ktorí ju počuli. Vysušila slzy beznádeje a smútok premenila na radosť. Po tme, v ktorej sa ľudstvo nachádzalo napokon vyšlo slnko. Možno aj my sa v tomto čase nachádzame v akejsi tme beznádeje, neistoty a smútku, ktorý je podobný smútku apoštolov, ktorý prežívali po potupnej smrti svojho majstra za zatvorenými dverami večeradla. Aj my tak ako oni sme zatvorení vo svojich domovoch a cítime strach. Pýtame sa, čo bude, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Ale všetci veľmi dobre vieme, že na Kalvárii sa veľkonočný príbeh nekončí, on pokračuje ďalej až k veľkonočnému ránu, ktoré všetkých napĺňa neskonalou radosťou. Radosťou, ktorá nevychádza z prázdneho hrobu, ale zo stretnutia so zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý bol umučený a žije.

Všetkým vám zo srdca želám aby ste aj počas tohtoročných Veľkonočných sviatkov, ktoré budú určite iné na aké sme boli zvyknutí, na vlastnej koži zažili toto stretnutie, stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý rozptýli každú neistotu a zaženie všetok strach z našich sŕdc. Buďme vnímaví aby sme všetci zaregistrovali tie krásne slová, ktoré kedysi povedal ženám pri prázdnom hrobe, slová, ktoré rozptýlili neistotu a radikálne zmenili ich život: „Nebojte sa!“

Nech Zmrtvychvstalý Pán rozptýli strach v našich srdciach a nech nás naplní istotou a radosťou, ktorou horeli srdcia všetkých, ktorí sa s ním po jeho zmŕtvychvstaní stretli.

Posledná aktualizácia: nedeľa, 12. apríl 2020, 20:05

SLOVO ARCIBISKUPA KŇAZOM A VERIACIM

Podrobnosti

Milí oltárni spolubratia, drahí veriaci,

nikto z nás si nepomyslel, že takto budeme prežívať pôstne obdobie, nútení zostať doma. Nikomu z nás by ani na okamih nenapadlo, že kostoly budú aj na Veľkú noc zatvorené a bez účasti našich veriacich budeme slúžiť sv. omše.

Nevieme, čo nás ešte čaká, ani ako dlho potrvá zápas o skrotenie tohto zákerného a očami neviditeľného záškodníka, ktorý ruinuje zdravie a životy ľudí, zvlášť tých najslabších a najzraniteľnejších, ktorým sme zaviazaní svojou úctou, láskou, starostlivosťou a musíme si ich osobitne chrániť – veď sú to naši rodičia, starí rodičia, príbuzní a priatelia.

Mnohí hovoria, a s tým plne súhlasím, že je to čas, ktorý preveruje naše charaktery a naše vzťahy. Poviem otvorene, je to tvrdá skúška, test, aký tu doteraz nebol. Po tieto dni vďaka spravodajstvu médií môžeme vidieť ako na celom svete pribúda infikovaných a ťažko chorých na prístrojoch, ako sú vyčerpaní lekári, zdravotníci, ošetrujúci a mnoho ďalších v rôznych službách. Vnímame bolesť a slzy ľudí, ktorí prišli o svojich drahých. S dojatím pozorujeme toľko obetavosti, dobrovoľníctva, nezištnej pomoci, spolupatričnosti, zomknutia a povzbudenia, že to spolu zvládneme. Tieto skutočné obrazy zo sveta vyzývajú každého z nás prehĺbiť vzťahy priateľstva, obetavej spolupráce a štedrej pomoci a blízkosti. Je to skutočne čas pre svedectvo našej kňazskej viery a lásky.

Všetkým na silno utkvel obraz ako pápež František osamelo, s námahou, v pokore a s dôverou kráčal prázdnym priestorom pred bazilikou sv. Petra ku krížu s Ukrižovaným a k ikone Panny Márie. Na záver adorácie vzal do svojich rúk Eucharistického Krista, aby požehnal druhým.

Našou úlohou v tomto čase je robiť to isté. Postaviť sa s prosebným srdcom pred Ukrižovaného, zverovať pod ochranu Panny Márie naše farnosti. Prosiť, vyprosovať, modlitbou sprevádzať jeden druhého.  Zvolávajme na seba Božie požehnanie. Myslime tiež na to, že okrem našich modlitieb je potrebná aj viditeľná konkrétna pomoc. Teraz je naliehavý čas pre skutky milosrdenstva, pre tichú službu.

Vyprosujem vám duchovnú silu, rozvážnosť, odvahu, vnútorný pokoj, silnú vieru a radosť prameniacu z istoty, že vzkriesený Ježiš je neustále s nami. 

                                                     + Mons. Bernard Bober
                                                     arcibiskup - metropolita

Posledná aktualizácia: nedeľa, 12. apríl 2020, 20:05